KRUTÁ SMRŤ dcéry Márie Terézie: Opľuli ju, obvinili zo SEXUÁLNEHO ZNEUŽITIA SYNA a sťali hlavu!

O Márii Antoinette kolovali v čase jej vládnutia mnohé výmysly a nepravdy. Pamflety ju obviňovali z nevery, lesbické radovánky a hovorilo sa o nej, že je od prírody náchylná k ľahkomyseľnosti, že mala záľubu v šatách, topánkach a účesoch, a že najdôležitejšími osobami sa stali pre ňu kaderník, krajčírka, obuvník, či výrobcovia šperkov. Mala prezývku „Madame Déficit“. Bola často označovaná ako hlavný vinník bankrotu štátnej pokladnice.Väčšina z toho nebola pravdivá. Kráľovná sa však príliš nesnažila byť miláčikom dvora a osud obyčajných ľudí ju dlho nezaujímal.  No 15. dieťaťu Márie Terézie sa ušiel rozhodne najdramatickejší osud. 

Mária Antoinetta bola síce veľmi bystrá, učiť sa jej príliš nechcelo. Dvanásťročná vedela čítať a písať iba s veľkými problémami. Keď jej matka Mária Terézia ovdovela a začala vládnuť spolu so synom Jozefom II., chcela cez sobáše svojich dcér upevniť postavenie krajiny. V tom čase bola mladučká Mária jediná z dcér vhodná na sobáš, a to so šestnásťročným následníkom francúzskeho trónu Ľudovítom. Vydávala sa ako 14-ročná a sobáš sa uskutočnil v zastúpení v augustiniánskom kostole vo Viedni. Francúzskeho následníka trónu zastúpil arcivojvoda Ferdinand, starší brat Márie Antónie. Oficiálny svadobný obrad sa konal 16. mája 1770 v kráľovskej kaplnke na zámku vo Versailles. Mária Antoinetta si ťažko zvykala na život na francúzskom dvore, najmä na dvornú etiketu, tak odlišnú od atmosféry vo Viedni. Vyrastala totiž na dvore, ktorý patril k najpokrokovejším v Európe.

Pokračovanie na ďalšej strane

V tých časoch platil zvyk, že manželstvo sa má naplniť počas svadobnej noci. Mária Antoinetta sa doúčala francúzske slovká, aby mohla s Ľudovítom trocha konverzovať. Vo veciach lásky bol však celkom neskúsený, ich spálňa vyzerala, akoby tam nocovali brat a sestra. Neskôr Ľudovíta poučili, že jeho povinnosťou je splodiť potomka. Pokúšal sa o to veľakrát, no milovanie nikdy nedokončil. Po siedmich rokoch od sobáša bola princezná ešte stále pannou. V tých neúspešných rokoch vyhľadávala roztopašné zábavy, správala sa vyzývavo, koketovala s mladými mužmi, len aby zakryla vlastnú zraniteľnosť. „Opätuješ city, ktoré ti manžel prejavuje? Nie si chladná a nepozorná?“ vyzvedala v liste jej matka Mária Terézia. Znepokojená vyslala do Paríža syna Jozefa, ten odporučil švagrovi návštevu u lekára. Odborník veľmi rýchlo zistil, čo je vo veci: následník trónu trpel na organickú chybu fimózu (zúženú predkožku na pohlaví), ktorá mu znemožňovala milovanie dokončiť. Po malej operácii Mária Antoinetta hlásila veselo do Viedne, že k „tomu“ už konečne došlo... Po roku sa jej narodila dcéra Marie Therese a po nej syn Louis. Ďalšie dve deti zomreli.

Na citové pripútanie sa k manželovi bolo už neskoro. Princezná, od prírody náchylná k ľahkomyseľnosti, vystupňovala svoju záľubu v okázalých róbach a účesoch, najdôležitejšími osobami sa stali pre ňu kaderník, krajčírka, obuvník a výrobcovia šperkov.  Jej životný štýl sa stal ešte nákladnejším po smrti Ľudovíta XV. v roku 1774, keď na trón nastúpil jej manžel ako Ľudovít XVI. a ona sa stala kráľovnou. Kráľovná, ktorú v pamfletoch nazývali rakúska pobehlica, nezaprela habsburskú pýchu ani po vypuknutí revolúcie – jej zástupcom dávala najavo svoje pohŕdanie, rokovala s nimi len s neochotou. Hrubá nadávka pobehlica však nebola spravodlivá. Pravdepodobne jediný muž, ktorého milovala, švédsky diplomat gróf Axel Fersen odišiel radšej bojovať do vojny za nezávislosť Spojených štátov, len aby česť kráľovnej nezneuctil cudzoložstvom.

Pokračovanie na ďalšej strane

Ľudovít však so svojou mladou ženou spal iba občas. Kríza v spálni, ale i matkine výčitky spôsobili, že sa Antoinetta vrhla na hazard, hrala karty a utrácala peniaze na konských dostihoch, či za výlety do mesta. Tiež nechala voziť drahé látky na šaty, krajky, či šperky a usporadúvala nákladné plesy. Za to bývala často označovaná za vinníčku bankrotu štátnej pokladnice. Paríž v tom čase zaplavili rôzne pamflety, ktoré obviňovali kráľa z impotencie a mladú kráľovnú zo sexuálnych orgií nielen s mužmi, ale aj so ženami. Všetko to však boli zrejme výmysly, pretože sa nikdy nedokázalo, že by kráľovná bola svojmu manželovi neverná. Mária Antoinetta ešte viac prepadla svojim extravagantným vášňam, nákupom a hrám.

Začali ju vykresľovať ako záletnicu, čo vie len utrácať. Kráľa trápili depresie a politickým rozhodnutiam sa vyhýbal. A tak Antoinetta získavala v politike vplyv, čo vôbec neplánovala. Ale finančné problémy v krajine nedokázala vyriešiť. Starala sa o chorého kráľa i chorého syna, ktorému tuberkulóza zničila chrbticu. Situácia vo Francúzsku bola neudržateľná a vyžadovala si reformy. Antoinetta plánovala útek z krajiny, no ten jediný, ktorý sa uskutočnil, skončil neúspechom.
Kráľa zbavili trónu a jeho rodina skončila za mrežami. Oficiálne sa zrušila monarchia. Ľudovít XVI. bol odsúdený na smrť gilotínou. V lete Márii Antoinette odobrali deti a prikázali jej, aby sa pripravovala na smrť. V liste na rozlúčku ošedivená a zlomená ďakovala švagrinej Alžbete, že jej vo väzení pomáhala starať sa o deti a prosila Boha o odpustenie za spáchané hriechy. Na popravu nenávidenej kráľovnej sa Paríž chystal ako na divadlo. 

Pred tribunál ju postavili 14. októbra a nedali jej ani šancu na poriadnu obhajobu. Obvinili ju z organizovania orgií vo Versailles, z toho, že do Rakúska posielala francúzske milióny, a tiež na ňu uvalili mnoho iných obvinení. Najvážnejším však bolo, že sexuálne zneužila svojho syna. Jej reakcia na to vraj bola taká emotívna, že sa na jej stranu priklonili aj ženy z ľudu. Márii Antoinette to však nepomohlo. 16. októbra pred obedom ju posadili na drevenú otvorenú káru, aby ju cestou na popravisko na Námestí republiky jej nepriatelia mohli ešte naposledy opľuť. Po dvojdňovom procese ju v ten deň, v roku 1793, oblečenú ako bežnú ženu, vo veku necelých 38 rokov popravili gilotínou. Mária Antoinetta ešte stihla povedať katovi: "Utrite tú gilotínu, aby mi nezašpinila golier". Jej telo hodili do neoznačeného hrobu na cintoríne La Madeleine. Až v roku 1815 telesné ostatky Ľudovíta XVI. a jeho manželky Márie Antoinetty exhumovali a kresťansky pochovali vedľa ostatných francúzskych panovníkov v Bazilike sv. Denisa.