Kamila Heribanová: PRVÁ spoveď po smrti muža! Bolesť som si dávkovala, inak by som to nezvládla

V najhoršom období myslela najmä na synov. „Mali sme veľmi veľa úprimných a otvorených rozhovorov. Aj takých, pri ktorých je človeku nesmierne ťažko. Ale deti sú v tomto smere ako kotva. Je to dôvod, pre ktorý človek jednoducho musí vstať. Musí sa postarať o to, aby mali raňajky, mali zbalenú desiatu a náhradné tričko na výlet," pokračovala. ,,Viem si predstaviť a veľmi dobre precítiť, že ľudia, ktorí okúsia takýto smútok, môžu zostať paralyzovaní a jednoducho nie sú schopní vstať z postele. No keď sa musíte postarať o deti, dáva vám to motív ísť ďalej. Seba samu som si často predstavovala tak, že kráčam po úzkom kraji bazéna. Doslova na hrane medzi pádom do prázdnoty. Aké je ľahké spadnúť, je to len sekunda, jeden krôčik. Spadnem a už sa nepostavím, alebo zvládnem spraviť ešte jeden krok? Vedela som, že musím spraviť ešte ďalší, aj keď malilinký krok, lebo ma potrebujú moji chlapci."

Kamila priznala aj to, že keď so synmi pozerali nejakú časť Hornej Dolnej, naozaj sa srdečne rehotali. ,,Nahrala som si to a video, ako sa smejeme, som poslala Petre Polnišovej s tým, že aký fantastický humor spolu s Dankom robili. Peťa mi potom povedala, že ona si to pozrieť nemohla a že ma obdivuje. Vtedy som si uvedomila individuálnosť každého jedného z nás a nášho najvnútornejšieho prežívania,“ prezradila.