Hviezda jojkárskych Prázdnin Ľuboš Kostelný OTVORENE: Konečne odhalil svoju 13. komnatu!

Čo sa týka spolupráce s hercami, tak sa mi hrá čím ďalej, tým lepšie. Už sme si na seba aj zvykli a vzájomne sa na seba tešíme. Tie deti, ktoré hrali aj v predchádzajúcej sérii, už odrastajú a prestávajú byť také rozkošné, už prichádzajú do puberty a začínajú byť odvážnejšie, ale myslím si, že je tu dosť ľudí, ktorí ich vedia dať do poriadku. Ale inak máme výborný štáb plný mladých ľudí, a tak sa tu človek nemôže ani cítiť zle.

Človek na začiatku má vždy ostych a zvyká si na ľudí, keď ich nepozná. A ja som obzvlášť taký, že sa hanbím a držím si odstup. Jednoducho mi trvá dlhšie, cítiť sa lepšie pri niekom, koho nepoznám. Ale ako som hovoril, už sme si všetci našli k sebe cestičku a točíme naozaj na krásnych miestach.

Nemôžeme poprieť to, že sa tvorcovia inšpirovali týmto filmom. Nemyslím si, že sa tu hráme, že sme niečo nové vymysleli.

Prvá séria mala dobrú spätnú väzbu od divákov, a tým, že je to také nekonfliktné, je to skôr oddychové, ale zase nie úplne vymletým štýlom, ako bývajú mnohé denné seriály, tak si myslím, že to úspech mať bude. Aj keď by som bol možno radšej, aby to malo viac humoru v sebe.

To zase netvrdím, scenárista je naklonený aj vlastnej tvorbe a nápadom, ale aj tým, že nás je tu tak veľa, tak nie je tu zase toľko času, aby sme tu mohli tvoriť a vymýšľať niečo iné. Musí sa to hlavne natočiť, lebo rozpočet je obmedzený.

Za všestranného. Aj keď viem, že vďaka Profesionálom ma ľudia vnímajú ako komickejšieho herca, ale rozhodne najlepšie je byť všestranný a nebyť zaškatuľkovaný. Ale toto si myslím, že sa mi zatiaľ darí.

Ja si nevyberám. Zase toľko ponúk nemám. Viem však povedať aj nie, ale jednoducho nie som Tomáš Maštalír alebo Jano Koleník, že by som musel selektovať a rozmýšľať o tom, či zobrať ponuku, alebo nie.

Niečo, čo by ma urážalo a s čím by som názorovo nebol stotožnený. Niečo, čo by jednoducho útočilo na moju alebo ľudskú dôstojnosť.

Nie som konfliktný typ, ale jedno mi to zase nie je. Snažím sa vychádzať s každým a môžem povedať, že doteraz som ani nemal takú skúsenosť, že by som odišiel z pľacu kvôli hercovi.

Neviem o tom, ale zažil som už také, že sa jeden herec šiel vyzliekať do inej šatne, pretože ho niečo na mne urážalo. Nepoviem však meno, lebo to by ste boli veľmi prekvapení.

Zuzana je presne ten typ, ktorý je ideálny na spoluprácu. Je nekonfliktná a vieme sa stretnúť aj v názoroch. Nechodíme však spolu na kávu, lebo nemáme na to čas, ale počas práce trávime spolu naozaj veľa času.

Teraz v zime si ani nie je veľmi čo začať, pretože neholdujem žiadnym zimným športom. Občas si teda prečítam dobrú knihu alebo idem do divadla.

Keď som bol dieťa, tak som bol námesačný. A to tak, že som normálne odchádzal z bytu. Chodil som hore o poschodie vyššie k susede, zaklopal som jej na dvere a ona ma vždy len medzi dverami otočila a odviedla do postele. Potom len ráno povedala rodičom, že som zase bol u nej v noci. (smiech).

Myslím, že to bol v roku 2010, keď sme natáčali Profesionálov. Pamätám si, ako ešte v správach aj všade všetkých varovali, že bude veľmi silný mesiac, ale ja som to nejako nebral na vedomie. V noci sa mi však stala taká vec, že som vstal z postele, ale spal som a išiel som na WC.

V tom som počul nejaký hlas, ktorý mi povedal: „Teraz choď o poschodie vyššie, zazvoň na zvonček a to bude dobré.“ Tak som tento hlas počúvol, vyšiel som z domu, zabuchol dvere a tesne pred tým, ako som šiel zazvoniť o poschodie vyššie, som sa zobudil. A teraz si predstavte, že som o pol tretej v noci stál sám na chodbe a nemal som so sebou ani kľúče od bytu. To bol zážitok, na ktorý nezabudnem.

No našťastie v tom čase opravovali bytovku a okolo nej bolo lešenie. Tak som zazvonil u susedky, ktorá mala alzheimera. Tá mi otvorila a len som jej povedal: „Teta, ani vám nič nebudem hovoriť, pustite ma na balkón.“ Tak ona mi bez slova otvorila balkón a po lešení som sa dostal domov. Musel som však rukou rozbiť okno na balkóne a potom som vliezol do bytu.

Prečítajte si tiež: