Herec Štefan Kvietik je neoddeliteľnou súčasťou slovenskej filmovej a divadelnej histórie. Do sŕdc mnohých sa zapísal nespočetným množstvom hereckých postáv. Jeho prvou veľkou filmovou úlohou bol part vo vojnovom filme Boxer a smrť z roku 1962. Zahviezdil aj v nezabudnuteľnom filme Medená veža, kde si zahral po boku kamarátov Ivana Rajniaka a Ivana Mistríka. Hlavní predstavitelia príbehu boli v čase premietania takí populárni, že počas turné ich museli z hotelov vyvádzať policajti.

Významný umelec patrí do nezabudnuteľnej generácie našej umeleckej scény, o čom svedčí aj fakt, že za vzor ho považujú mnohí skúsení, ale i začínajúci herci. Jedným z najväčších vzorov je však pre svojho vnuka, Matúša Kvietika. Ten sa rozhodol ísť v šľapajach slávneho dedka a stal sa hercom. Hral už v niekoľkých obľúbených seriáloch, no najviac sa zapísal ako čašník Jakub v markizáckom Dunaji.

S pribúdajúcimi rokmi sa však Štefan Kvietik z verejného života postupne vytratil. Na verejnosti sa objavuje len pri výnimočných príležitostiach. Jednou z nich bol Kabaret Milana Markoviča, kde sa v decembri po dlhom čase postavil na javisko pred svojich najvernejších fanúšikov.

Menší pub v Bratislave ožil atmosférou, akú mohol priniesť len Štefan Kvietik. Vzhľadom na obmedzený počet miest sa na podujatie dostalo len niekoľko vybraných hostí. Rozhovor medzi hercom a moderátorom večera Milanom Markovičom sa niesol v znamení spomienok na jeho kariéru – od začiatkov na divadelných doskách cez filmové úspechy, pedagogickú činnosť na VŠMU až po zážitky z čias, keď bol na vrchole slávy.

Hudobný sprievod počas večera mal na starosti multiinštrumentalista Adam Kerďo. Ten si pre Štefana Kvietika pripravil prekvapenie a zaspieval mu jeho obľúbenú pesničku S úsmevom od Karola Duchoňa. Herec si tak okamžite zaspomínal na hudobného velikána a debata sa zvrtla na filmovú hudbu.

„Vo vašom filme Boxer a smrť je len 5 minút hudby, čo sa len málokedy stane. Ani ju nevnímate. Je len na takých miestach, kde by aj mala byť,” konštatoval Markovič a Kvietik ihneď odvetil: „Čo sa nestáva v Dunaji, k vašim službám. Veď tam ani nepočujete dialóg. To je šialené! Je to hrôza! Hudba je vo filme nutná pre niektoré okolnosti, pre atmosféru, ale netreba to všade. Iba sedia pri stole a nerozumiem, o čom sa rozprávajú, lebo tam niekto trieska do klavíra! Takto to vnímam ako divák.” Podal si však aj ďalší aktuálny televízny projekt, a to Sieň slávy z dielne STVR.

„Dostal som ponuku vojsť do Siene slávy, ale priznám sa vám, mám s tým veľký problém. Keď sa ma niekto pýta, či som odmietol tú alebo onú rolu: Nie! Ja som nikdy žiadnu rolu neodmietol, len som si prečítal scenár a rozmýšľal som, má to zmysel? Bojím sa toho. Pre mňa to je strašne veľká šou. Úprimne sa vám zdôverujem, ale mám s tým problém,” prezradil na záver večera s tým, že sa mu zdá, že ho tam volajú len z toho dôvodu, akoby už umieral, a prirovnal to celé k vtipu o umierajúcom človeku, od ktorého chce len rodina počuť, aké je umieranie. „Všetko je úplne inak,” dodal.

Ako to vyzeralo počas posledného vystúpenia Štefana Kvietika, si pozrite v galérii TU >>>>