Herečka Barbora Švidraňová: O synovi Gabkovi, ale aj o jej zaručených RECEPTOCH na ZLÚ NÁLADU

Ako hodnotíte svoje vystupovanie v seriáli Nový život?
Veľmi dobre! Myslím, že je tam skvelé herecké obsadenie, úžasne sa mi pracuje s mojimi kolegami, veľmi príjemná atmosféra na natáčaní, veľa sa nasmejeme. Okrem toho prístup režiséra Honzu Nováka je veľmi poctivý, presný a konkrétny, skvele nám vysvetľuje všetky situácie a vzťahy, radosť hrať, naozaj! Každý sa snaží podávať tie najlepšie výkony, lebo cítiť, že tým ľuďom na tom naozaj záleží a tento projekt sme si veľmi obľúbili. Dúfam, že bude trvať čo najdlhšie.

Čo máte na svojej postave najradšej?
Že nie je prvoplánová mrcha, ako som zvykla väčšinou hrávať, ale má krásny oblúk v rámci svojho vývoja. Je síce prísna, zásadová až niekedy nekompromisná učiteľka, ale v rámci súkromného života tam ukazuje aj ženskú krehkosť a zraniteľnosť. Je spravodlivá, ale ľudská a vie sa zľutovať a pomôcť, keď je to naozaj potrebné. Možno je mierne upätá a neurotická, však každý máme svoje výkyvy nálad, a v tom je napísaná veľmi pravdivo, myslím, že takáto osoba, s takýmito problémami, by pokojne mohla reálne existovať. A najviac sa mi páči, keď sa dostane do jemne absurdných až vtipných situácií, lebo taký je sám život – tragikomický. Učiteľkou by som asi nechcela byť. Myslím, že je to jedno z najťažších a najzodpovednejších povolaní.

Slovensko a celý svet opäť prechádza ťažkou skúškou. Máme tu druhú, silnejšiu vlnu koronakrízy. Ako vás toto obdobie zmenilo?
Určite som si prehodnotila priority, uvedomila si, aký je ten náš svet a život celkovo krehký, a že jediná istota na svete je, že nič nie je isté.
A nič nie je samozrejmosť. Oveľa viac si vážim blízkosť a pomoc rodiny a mojich najbližších priateľov, uvedomila som si, aké mám v živote šťastie, že môžem robiť prácu, ktorú milujem a ktorá ma napĺňa. A že treba byť vďačný za každý nový deň prežitý
v radosti a zdraví. My ľudia sme prikrátki na vyššiu moc.

Pokračovanie na ďalšej strane:

Čo nové ste sa za ten čas naučili?
Naučila som sa oddychovať a trpezlivejšie, láskavejšie vychovávať môjho syna. Naučila som sa, že netreba mať perfektne vyupratovaný byt každý deň, lebo svet sa nezrúti, a že môj syn môže byť zababraný pri obede, a že môžem len tak pozerať telku a nemať pri tom výčitky, že márnim čas. Avšak nenaučila som sa ani háčkovať, ani kváskovať, ak máte to na mysli. Nie som až taká žienka domáca.

Dbáte viac na svoju hereckú či spevácku kariéru?
Pred tehotenstvom som mala obdobie, kedy som mala viac speváckych ponúk, teraz je to zas naopak a viac sa venujem herectvu. Ono sa to tak pravidelne strieda a navzájom dopĺňa, podľa príležitostí. Ale snažím sa dbať na obe povolania rovnako, som aj herečka aj speváčka zároveň, nevedela by som sa rozhodnúť len pre jedno. Pri speváckej tvorbe využívam veľa skúseností z herectva, či už pri samotnom prejave na pódiu, alebo pri tvorbe videoklipov, ktoré si aj sama produkujem a vymýšľam námety, alebo naopak v herectve viem správne využívať posadenie svojho hlasu. Napriek tomu, že ma teraz diváci vnímajú skôr len z televíznych obrazoviek ako herečku, zároveň doma v štúdiu tvorím aj muziku, skladám vlastné skladby, pripravujem sólový album, takže potom zas po jeho vydaní možno bude viac koncertov a speváckych akcií. A takto sa to bude striedať.

Váš synček Gabrielko rastie ako z vody, myslíte, že pôjde vo vašich šľapajach?
Verím, že bude mať rád umenie. Zatiaľ sa viac prejavuje ako tanečník, veľmi je pohybovo zdatný a cíti rytmus. Fascinujú ho aj hudobné nástroje, najmä klavír, bicie a ústna harmonika, sem-tam si spolu zahráme. A tým, že začína už aj rozprávať, vydáva zo seba niečo podobné aj spevu. Najmä v aute sa vieme pekne prekrikovať, keď hrá nejaká dobrá pesnička. Je to veľmi smiešne. Určite ho budem časom učiť rôzne pesničky aj básničky. Čo sa týka herectva, niekedy vie na mňa zahrať pekné výstupy. Nech sa stane v živote čímkoľvek, budem ho podporovať a nemusí to byť výlučne umenie, aj keď je to v rámci vývoja kreativity v živote veľmi dôležité a som rada, že ho to baví a zaujíma.

Pokračovanie na ďalšej strane:

Kto vám najviac so synčekom pomáha?
Veľkou pomocou sú moji rodičia a moja stará mama, ktorú má Gabriel veľmi rád. Učí ho polievať kvietky a rozpoznávať vtáčiky, je to veľmi milé a som rada, že sa prepojili tieto generácie. Je to vlastne jediná prababka, ktorú má. Moji rodičia napriek tomu, že ešte aktívne pracujú, sú veľmi flexibilní, ochotní a nápomocní, najmä, keď musím po večeroch hrávať predstavenia alebo skoro ráno cestovať do Bratislavy na natáčanie. Logistika je niekedy dosť náročná, zvládame to, Gabriel je už zvyknutý, že musím odchádzať preč, nerobí mu to chvalabohu, žiaden problém. Teším sa však, keď trochu podrastie a bude môcť chodiť so mnou a spoznať viac moju prácu.

Poďme k vášmu súkromiu. Máte ešte nejaký nesplnený sen?
Milujem cestovanie a spoznávanie nových krajín, ľudí, zvykov a jedál, takže mám pár vysnívaných krajín, ktoré by som chcela navštíviť. Najmä spirituálnych miest ako je napríklad Machu Picchu. Láka ma Tibet, India alebo si dať nejaký mesačný kurz jogy na Bali. Niečo, čo tu na Slovensku len tak nezažijem. A rada by som si raz zaplávala s delfínmi, videla veľrybu, polárnu žiaru a letela balónom. Inak mám všetko, čo potrebujem. Som skôr zážitkový typ človeka ako materiálny.

Čo robíte, keď máte voľno?
Veľmi rada čítam a študujem nové veci, najmä v oblasti psychológie, ezoteriky, spirituality, pretože máme s kolegyňou a najlepšou priateľkou, herečkou Ivetkou Pagáčovou, nový vlastný humorno-motivačný podcast BUBUBU, ktorý sa venuje takýmto témam sebarozvoja a vecami medzi „nebom a zemou“. To je taká moja vášeň a koníček momentálne. Inak veľmi rada spím, lebo toho oddychu popri práci a dieťati teraz nie je veľa. Alebo si pozriem nejaký dobrý seriál, film, alebo idem na masáž, to milujem najviac.

Pokračovanie na ďalšej strane:

Čím bol pre vás rok 2020 zaujímavý?
Tým, že som si uvedomila, za čo všetko môžem byť vďačná v mojom živote. A že toho ani tak veľmi veľa nepotrebujem, aby som bola šťastná. A že som mala asi po desiatich rokoch naozaj voľno dlhšie ako týždeň v kuse, síce vynútené, ale potrebné. V niečom je tento rok trochu strašidelný a určite budeme naň všetci na svete ešte dlho spomínať ako niečo, čo nám zmenilo životy, aj keď to momentálne možno ešte nevieme presne opísať.

Keď vám je smutno, čo vás dokáže „nakopnúť“?
Určite dobrá funky muzika. To je najlepší liek na zlú náladu. Dobrá šálka kávy a horúci slepačí vývar.
A najmä objatie môjho syna a sledovanie jeho úprimnej detskej radosti.

Čomu nedokážete odolať?
Popcornu v kine. To musím mať vždy, ten najväčší kýblik a vyštípané pery od soli...

Máte tajomstvá, o ktorých nikto nevie?
No ježišmária, samozrejme! Každý má svoje tajomstvá, a to je na nás ľuďoch to krásne. Nemusia všetci o vás vedieť všetko.
A nie je vašou povinnosťou všetkým, všetko vysvetľovať. Tajomstvá sú súčasťou charizmy.