Herec František Výrostko ako sudička: Predurčil osud synovi!

Keď sa mi narodil syn, manželke som z vďačnosti kúpil do daru sošku fašiangového hudobníka s basou od významného umelca Vladimíra Kompánka. Dal som za ňu celý svoj mesačný plat – spomína František Výrostko na moment spred tridsiatich štyroch rokov.

Vtedy netušil, že sa stane aj svojráznou sudičkou. Syn sa totiž nielenže stal hudobníkom, ale spomedzi všetkých nástrojov si vybral dokonca kontrabas. A zdá sa, že je šťastný.

„Ferko sa nepochváli, tak to urobím za neho,“ hovorí herec. „S Cappellou Istropolitanou aj s orchestrom Ostravská banda, v ktorom hrajú mladí ľudia rôznych národností, lieta po celom svete. Naša komunikácia občas vyzerá takto: Kam ideš s divadlom na zájazd? Do Tvrdošína, hovorím. A ty? Do Osaky, odpovedá on,“ smeje sa herec a starostlivo poznamená, že cestovanie nie je vždy slasť, pretože syna napríklad počas dlhých medzikontinentálnych letov ničí klimatizácia.

Výrostkovci spolu na javisku.
Foto: Divadlo P. O. Hviezdoslava

František mladší má prakticky stále zbalené kufre. Do martinského bytu, v ktorom s otcom žije, si niekedy naozaj len príde oprať, vyžehliť a beží ďalej.

Na jednej strane otec synovi dopraje svetový úspech, na druhej strane mu chýba. Obaja si totiž veľmi rozumejú a navyše, takmer pred štyrmi rokmi prišli o milovaného človeka. O manželku a mamu. Určite aj preto hercovi a šéfovi Slovenského komorného divadla v Martine dobre padne, keď môže so synom stáť na jednom javisku.

Syn s otcom na výlete v New Yorku.
Foto: Archív F. V.

V hre Kontrabas hrá totiž nemú rolu, predvádza „len“ svoje hudobné umenie. Aj v civile pôsobí ako introvert, skúpy na slovo. „Ja mlčím, ale to je veľavravné!“ poznamená hudobník, ktorý vydal aj zbierku poviedok s názvom Navonok introvert.

S domácnosťou si obaja muži vedia poradiť. „Od detstva si žehlím sám nohavice, ani svojej manželke som to nedovolil robiť, a som aj o čosi lepší kuchár než môj syn,“ chváli sa František starší, ktorý vie tkať na krosnách.

„Na chate mám vlastnoručne utkané koberce,“ hovorí muž do koča aj do voza. Aby nebol príliš dokonalý, prízvukuje, že nemá Facebook, nerád esemeskuje a nesurfuje po internete, pretože na také veci „nemá čas“. Radšej zájde so synom na nejakú výstavu.

František si zájde rád na ryby a nemá problém ani s ich prípravou.
Foto: Archív F. V.

Syn a otec majú k sebe blízko nielen v posledných rokoch, keď sú sami. Bezkonfliktný vzťah mali vždy. „Všetci nám Ferka závideli, bol neuveriteľne poslušný, vôbec som nemusel byť prísny, dobre sa učil, no hrozné,“ smeje sa herec.

A dodáva: „Tak som sa tešil na moment, keď bude mať osemnásť a dáme si spolu pivo! A on vám dodnes nepije, nefajčí, nežúruje…! “

Hoci si rozumejú, mužské „srdcové záležitosti“ boli vždy tabu. Žiadne rozumy ohľadom žien otec svojmu synovi, ktorý je momentálne bez priateľky, nikdy neodovzdával. „Niektoré témy sa len tušia a majú ostať pod pokrievkou, nehovorí sa o nich. Bol som tak vychovaný a ak Ferko niečo neotvorí, nebudem sa pýtať ani ja,“ hovorí muž z východniarskej dediny Valaliky.

Jeho syn to bude mať rozhodne s akceptovaním lásky jednoduchšie než on kedysi. „Bol som zo silne katolíckej rodiny, a keď som si vzal manželku z luteránskej rodiny, bola to katastrofa. Hoci som mal s mamou vynikajúci vzťah, nikdy sa s týmto faktom celkom nevyrovnala, rovnako ako s mojím povolaním. Hoci videla, že aj seriózne učím na škole a stal som sa riaditeľom divadla, s herectvom sa nezmierila,“ hovorí František Výrostko st.

Je pravda, že s herectvom chcel raz seknúť, a to vtedy, keď ešte počas školy hrával v predstavení Na skle maľované v Národnom divadle. Vládli tam totiž konflikty, nezdravé vzťahy a závisť. „Hovoril som si, že takto celý život žiť nechcem,“ spomína.

Po odchode do Martina sa, našťastie, emócie zmenili. Dnes si aj on rád občas zbalí kufor a podobne ako syn odletí so svojimi kolegami hoci do kórejského Soulu ukázať naše umenie. Keď sa potom doma stretnú, ugrilujú si hoci vlastnoručne chytené ryby a majú o čom dlho hovoriť.