FTO Smrť redaktora Adamčíka (+60) jeho kolegov prudko zasiahla: Ich slová vháňajú slzy do očí

Svojej práci bol mimoriadne oddaný a počas dlhých rokov bol súčasťou množstva zaujímavých reportáží. Jeho smrť, tak, prirodzene zasiahla aj kolegov z prostredia televízie. S Adamčíkom sa prostredníctvom profilu na Facebooku navždy rozlúčil aj generálny riaditeľ televíznej skupiny JOJ Group Marcel Grega. "Dnes nás v televízii JOJ zastihla skutočne smutná správa. Po dlhom a statočnom boji s vážnou chorobou nás navždy opustil náš dlhoročný kolega a kamarát Anton Adamčík, ktorý bol redaktorom spravodajstva. Súčasťou nášho spravodajského tímu bol takmer 22 rokov a venoval sa celospoločenským témam, ale aj témam z oblasti školstva a zdravotníctva. Tonko bol celou svojou dušou JOJkár a bude nám všetkým nesmierne chýbať. Rodine a blízkym vyjadrujem v mene celej televízie úprimnú sústrasť."

Nezabudla ani ďalšia tvár JOJ-ky, Juraj Hajdin. "Po dlhom a statočnom boji s vážnou chorobou nás dnes navždy opustil dlhoročný redaktor spravodajstva Televízie JOJ - Anton Adamčík. Budeš nám, Tonko, veľmi chýbať. Vďaka za všetko," napísal na Facebooku. "Tonko, spolu sme robili kopec reportáží - a všetky krásne, voňavé, usmievavé - odpočívaj v pokoji, kamarát," dala mu zbohom novinárka a redaktorka Drahu Dobrovicsová

Medzi kolegami zo spravodajstva sa svojmu kamarátovi poslednýkrát vyznala aj meteorologička Miriam Jarošová, ktorú diváci poznajú z relácie Najlepšie Počasie. S Antonom však spolupracovala aj priamo na jeho reportážach. Svoj prvý rozhovor pre Televíziu JOJ robila dokonca práve s ním. „S Tonym, ako som mu hovorila, som robila môj prvý rozhovor v TV JOJ do spravodajstva, ak si teda dobre pamätám. Prišiel s témou, o ktorej som si pomyslela, že kde to ten chlap vyňúral. Neskôr som zistila, že ho jednoducho veda, technika, zaujímavé veci o vesmíre a prírode zaujímali, že nepotreboval „ňúrať“, jednoducho to bolo pre neho prirodzené,“ povedala Miriam pre joj.sk.

Jej ďalšie slová trhajú srdce. „Je mi veľmi, veľmi ľúto, že sa už nestretneme, nepodebatujeme o tom, čo nové si prečítal a na moju výčitku, kde na také veci chodí, mi s iskrou v oku a jemným úsmevom neodpovie: Mirka, neviem, nejako ma to stretlo. Tony, som rada, že som Ťa poznala, že sme sa stretali a trávili na obede čas v zaujímavých debatách. Prajem nám viac takých Tonkov, ktorí nás nútia dívať sa na veci aj z inej strany. Tony, už ťa nič nebolí... odpočívaj v pokoji.“