FOTO Porotca z Nákupných maniačok Marián Hornyák: Raz ma napadla sestra urazenej súťažiacej

Porotcom v Nákupných maniačkach ste už dlhý čas, vrátili ste sa po dlhej pauze, je táto šou vašou srdcovkou?
- Áno, striedavo. Keď už toho bolo veľa po tých rokoch, bolo to náročné, mal som pocit, že sme sa trošku vyčerpali, ale tento reštart nás znova naštartoval. Teraz musím povedať, že je to moja srdcovka.

Keď ste dostali ponuku vrátiť sa do tejto šou, váhali ste?
- S tými poslednými razmi som už váhal, aj som to odmietal, ale pri tejto poslednej ponuke som si povedal, a prečo nie. Keď to bude celé nové, tak to poďme skúsiť.

Nemáte pocit, že v tých starších sériách ste boli menej prísny ako dnes?
- Mám pocit, že som bol prísnejší.

Ale popri Marošovi Kočišíkovi ste predsa len boli o niečo miernejší...
- Áno, ale tak s Marošom sme sa niekedy striedali, a to sme si už vtedy robili žarty, že všetci jeho považovali za toho prísnejšieho. Ale keď sme sa na to pozreli zblízka, tak vlastne ten prísnejší som bol ja. Aj keď to tak vyznelo niekedy, dával som možno menej bodov a bol som viac kritický. Akurát som to povedal možno miernejšie a nonšalantnejšie, že to tak nevyznelo, ale v podstate som ich sfúkol rovnako alebo aj viac.

Ako sa vám spolupracuje s Emou Fajnor?
- Dobre, je to príjemné, sme zladení od prvej chvíle, takže sme nemuseli nejako extra hľadať k sebe cestu. A myslím si, že sa aj celkom príjemne dopĺňame. Ona prináša mladšie a možno súčasnejšie názory a ja som ten, ktorý obhajuje a chráni klasiku a zaužívané veci.

Ale niekedy sa vám názory aj rozchádzajú – Eme sa napríklad niečo veľmi páči a vy ju „zvozíte“ a máte na to iný pohľad.
- Je to prirodzené. Ema je podľa mňa v trochu ťažšej pozícii – tým, že je žena a hodnotí ženy, ženské témy a ženskú módu, tak je v nevýhode. Mne sa ľahšie hodnotí a kritizuje, takže môžem byť kritickejší práve z tohto dôvodu. Aj od toho, že sa nezhodneme, je podľa mňa veľmi ťažké v jej pozícii sa odosobniť. Často to hodnotí aj cez seba, či by si to obliekla, neobliekla, alebo sa jej to páči či nepáči. Ja v tomto môžem byť odosobnený, a preto si môžem dovoliť s ňou niekedy nesúhlasiť. Mám na to možno objektívnejší pohľad.

Kde beriete inšpirácie na témy, vyberáte ich vy dvaja s Emou?
- Áno, my dvaja vyberáme alebo navrhujeme témy, a potom to s dramaturgičkou dávame dokopy, ktorá kedy, ako a či.

Majú témy medzi sebou aj nejaký súvis?
- Vždy majú súvis s aktuálnymi módnymi trendmi, to je akoby prvý predpoklad, potom overujeme v obchodoch, či tie trendy tam sú, alebo tie veci, ktoré chceme zadať, či sú reálne „nakúpiteľné“. A potom je tam tretí, sezónny pohľad. Zimnú záhradu napríklad nedáme v lete, vždy ideme po sezónnych veciach, takisto Popoluška – to sme chceli divákov už tak predvianočne naladiť. Tie ostatné témy vychádzali tiež z jesenných trendov. Mali sme červenú, jednu z kľúčových farieb, rifľovinu, ktorá je tu stále. Sú viazané k obdobiu a k aktuálnej sezónnej ponuke v obchodoch.

Čo je podľa vás najväčší gýč?
- Je toho veľa a práve si to uvedomujem z týchto posledných týždňov, že gýč je veľmi silno prítomný. Niekedy aj tá gýčová vec, keď je dobre zakomponovaná a „dostyjlovaná“ do nejakého celku, nemusí tak sama osebe vyznieť. Ale baby majú tendenciu si niekedy toho „naládovať“ piate cez deviate a urobiť veci gýčovo, takže ťažko sa pomenuje jedna vec.

Ale pre mňa sú strašne gýčové kabelky s nápismi, s obrázkami, to je pre mňa naozaj gýčová vec. Vôbec nápisy a obrázky vedia do veľkej miery priniesť gýčovosť. Ale takisto to vedia byť už len samotné topánky, ja tomu hovorím karikatúry, ktoré pred x rokmi fungovali, to neznamená, že vtedy to bolo dobré, ale nosilo sa to, no dnes už vyzerajú niektoré ozaj ako karikatúry.

A ako vnímate červené lodičky?
- Je veľmi ťažké nájsť vkusné červené lakované lodičky. Je to relatívne bežný typ topánok, ktoré ženy obľubujú, ale z piatich štyri vyzerajú gýčovo a ako karikatúry dobrých topánok. Máme zimné obdobie, niektoré čižmy, a hlavne tie snehuľové, tiež vedia vyzerať ako z animovanej rozprávky. Tých gýčov máme asi dosť.

Sú všetky vaše repliky v maniačkach skutočne „vaše“, alebo ide niečo aj podľa scenára?
- V maniačkach nejde nič podľa scenára. Toto je aj pre divákov stála otázka – čo majú súťažiace napísané alebo nenapísané – neexistuje scenár Nákupných maniačok. Nikto ho nepíše nikomu – ani súťažiacim, ani porotcom. To, čo tresneme, tak to tresneme práve vtedy a je to autentické. To isté aj komentáre, nie sú pripravované alebo vymýšľané, je to veľmi spontánne. Rovnako počas finále, čo tam vtedy povieme, tak povieme.

Takže nič sa nestrihá?
- Samozrejme, väčšina materiá­lu sa nedostane na obraz, čiže v realite toho povieme ešte viac a možno ešte dramatickejšie, ale toto je už zásah režiséra a dramaturga, že to vystrihnú tak, aby to dávalo zmysel. Ale samotné súťažiace dostanú od nás spätnej väzby oveľa viac. Je to práca režiséra a redaktoriek, že sa pýtajú súťažiacich na veci, aby mali na čo odpovedať a o čom rozprávať. Nie každý je komunikatívny a nie každý tam bude mlieť ako niektoré dámy, ale niektorých sa treba pýtať. Ak by sme hovorili, že niečo ovplyvňujeme, tak je to len výber otázok, ale to je tak všetko. Ale to, ako odpovedia, je na nich.

Ste výtvarník a navrhujete aj šperky, tomuto sa okrem maniačok venujete v súkromí?
- Vždy som mal hlavný džob, ktorý ma živil, a na začiatku práce cez módne značky som sa dostal na stranu manažmentu nákupných centier, kde som prešiel tromi veľkými centrami v Bratislave – od vzťahového manažéra cez marketingového šéfa až po riaditeľa nákupného centra. Toto boli moje hlavné džoby, čiže som skôr ten marketér a retailový človek.

Nákupné centrum je prostredie, v ktorom sa vyznám a v ktorom viem fungovať a budovať ho. Móda mi však priniesla príjemné spolupráce. Aktuálne pracujem pre eventovú agentúru a zabávam sa skôr marketingom a eventmi. Mám také oddychové obdobie a maniačky mi ho spestrujú. A šperky tak sporadicky prichádzajú, odchádzajú.

Beriete si k srdcu, keď maniačky kritizujú vás?
- Nie, patrí to k tomu. Bolo by asi divné, keby boli všetci spokojní. Patrí k tomu aj trochu toho napätia. Stále hovorím, čím je to limitovanejšie, tým viac vás to vyburcuje k tomu, aby ste ten výkon podali. Niekoho to môže vyhodiť a už potom nevie čo, no niekedy ten tlak aj pomáha.

Nerozhodí vás ani kritika vašich tém?
- To, že sa im nepáčia témy, podľa mňa nie je ani tak o tom, ale často im nerozumejú. Je to pre mňa nepochopiteľné, lebo diváci síce vidia zadanie, ale aj to je prestrihané a ony ho dostávajú celé tak, ako ho povieme – dokonca aj s nasmerovaním, čo od nich očakávame. Nie čo si majú obliecť, ale k téme dostávajú body, o čom je. A čo si maniačka z toho vyberie, je na nej.

Mám takú skúsenosť, ktorá sa opakuje každý týždeň, že si zo zadania zapamätajú jednu vec, ktorá je „by accident“ (nejakým spôsobom) nie vždy tá kľúčová vec, ale je to nejaká maličkosť a ony sa toho držia. Chytia sa nejakého slova alebo veci, ktorá s tým nesúvisí – a to sa omieľa celý týždeň... a my s Emou len pozeráme, ako sa to stalo.

Mali ste niekedy konflikt s nespokojnou maniačkou?
- V minulosti som mal, ale v tejto sérii nie. Napadla ma sestra jednej súťažiacej, bola veľmi nespokojná s kritikou a výsledkom. Normálne za mnou vybehla zo štúdia a na chodbe si „struhla“ výstup.