FOTO Organizátorka Andrea Cocherová prvýkrát prehovorila: Prečo SKONČIL celebritný Ples v opere

Počas covidu sme si od plesov odvykli, no tento rok opäť mnohí očakávali najväčší slovenský Ples v opere. Prečo sa neuskutočnil?
Dobročinný Ples v opere je organizačne aj finančne náročné podujatie, ktoré je potrebné začať pripravovať približne desať mesiacov pred jeho konaním. Vo februári minulého roka však aj Slovensko zasiahlo šokujúce rozpútanie vojny proti Ukrajine. Nasledujúce mesiace boli sprevádzané mnohými neistotami, ktoré ovplyvnili aj potenciálne prípravy plesu.

Je teda veľkolepému plesu definitívny koniec?
Pevne verím, že nie. Ostatné tri roky sme ako spoločnosť prechádzali nesmierne náročným obdobím – pandémiou covidu a vojnou v susednej krajine, čo logicky ovplyvnilo aj (ne)konanie dobročinného Plesu v opere. S agentúrou Monarch máme v úmysle v tradícii Plesu v opere pokračovať hneď, ako to situácia umožní.

Koľko rokov býval a prečo sa vlastne začal?
Ples v opere sa konal presne dvadsať rokov, od roku 2001. Na začiatku bola idea obnoviť v Bratislave tradíciu noblesných plesov, ktoré sa tu v minulosti konali a ktoré sú súčasťou spoločenského života mnohých európskych miest.

Celý čas ste ho organizovali vy. Ako dlho trvali prípravy? Ste rada, že už tento stres nemusíte zažívať, alebo vám aj chýba?
Na organizácii dobročinného Plesu v opere sa každý rok podieľal početný tím ľudí, spolu s Petrom Princom sme boli pri každom ročníku. Áno, každý bol sprevádzaný väčším alebo menším stresom, ale rovnako prinášal veľa pozitívnych momentov. Tie mi chýbajú.

Kde momentálne pracujete a čomu sa teraz venujete?
V roku 2020 som bola Národnou radou SR zvolená za členku Rady pre mediálne služby, momentálne som jej podpredsedníčkou. Okrem toho sa venujem konzultačnej činnosti primárne v oblasti CSR a strategickej komunikácie a som cez rôzne projekty a iniciatívy neustále aktívna v rámci občianskej spoločnosti.

Na začiatku vojny s Ukrajinou ste sa aj vy aktívne zapájali do pomoci. Videli ste mnoho ľudského utrpenia a chudoby. Nevnímate aj v tomto kontexte ples, ktorý býval, ako niečo povrchné a doslova až márnotratné?
Po prvých rokoch konania plesu, keď už bol spoločensky etablovaný, sme cielene pridali dôležitý dobročinný rozmer, ktorý výrazne pomohol mnohým organizáciám a témam. V tomto mal pre mňa osobne najväčší význam a predstavoval pokračovanie môjho presvedčenia, ktoré bolo vložené aj do vzniku Nadácie Orange v roku 1999 a plynulo pokračovalo aj po odchode z nadácie a počas plesovej prestávky. Bez toho výrazného dobročinného rozmeru a dosahu by som sa na organizácii plesu zrejme nepodieľala.

Ples mal v minulosti veľký punc, o každom ročníku sa hovorilo ešte dlho po jeho skončení. Bol aj pre vás niektorý vyslovene výnimočný? Ak áno, prečo?
Myslím si, že najviac ten ostatný. Ťažko sa to vysvetľuje, ale niekde som cítila, že môže byť na nejaký čas posledný. Niekoľko dní pred jeho konaním som si povedala, že si užijem každú jednu sekundu príprav, každý kúsok stresu, obáv, všetko. S týmto nastavením som aj v sobotu ráno odchádzala z domu a tak to aj bolo. Užila som si ho naplno.

Stala sa aj nejaká nepríjemnosť, na ktorú nerada spomínate?
Boli aj menej príjemné situácie, aj naozaj nepríjemné – myslím si, že to patrí k takému typu udalostí, ako je Ples v opere. Ale takéto veci nechávam v minulosti, spomínam na pekné a teším sa na všetko ďalšie pozitívne.

Medzi najväčšie škandály Plesu v opere určite patrí už legendárne vystúpenie Ricka Astleyho, keď odrazu na pódium vyskočila Sisa Lelkes Sklovska, vytrhla mu mikrofón a on urazene odišiel. Ako si spomínate na tento „zážitok“?
Tento moment sa mediálne trochu nafúkol, ako aj viaceré. Niekto má viac temperamentu a možno v niektorom okamihu nevyhodnotí správne situáciu. Ako organizátori sme sa k tomu postavili vecne a sústredili sme sa na opatrenia, aby sme riziko takýchto momentov minimalizovali.

Ktorá hviezda bola z hľadiska financií najnáročnejšia a ktorá z hľadiska hviezdnych manierov?
V rámci príprav sme sa vždy pohybovali v definovaných finančných možnostiach a medzi zahraničnými hviezdami neboli výrazné rozdiely vo výške honorárov. Dokonca ani nejaké výrazné hviezdne maniere sme u nich neriešili. Je možné, že sme v tomto mali šťastie (úsmev).

Keď sa po plese často písalo o trapasoch, ktoré si tam niektoré známe tváre vyrobili, neriešili ste následne urazené telefonáty?
Toto je citlivá téma. Netajím sa tým, že som neniesla dobre, keď som čítala niektoré až dehonestujúce články a hodnotenia. Na jednej strane som profesionálne chápala, že toto je pre médiá zaujímavé, na druhej strane často necitlivo hodnotili nielenže známe tváre, ale aj ľudí, ktorí verejne nepôsobia a išli na ples s tými najlepšími úmyslami. Usilovali sme sa ich chrániť najviac, ako sa dalo, ale nie vždy sa to podarilo. To ma naozaj mrzelo. Na druhej strane sme za tých dvadsať rokov mali od hostí minimum reakcií, kde by konkrétne nám bolo v súvislosti s médiami niečo vyčítané. Myslím si, že spomínaní známi ľudia rozumeli tomu, že ako organizátori nemôžeme niesť zodpovednosť za to, čo napíšu novinárky a novinári, ktorí v podstate na tie situácie striehli vonku pred budovou opery a ktorí ani neboli nami akreditovaní.

Posledné ročníky Plesu v opere boli aj skúškou odvahy pre návštevníkov, keďže počas príchodov sa vždy okolo fontány pred historickou budovou SND zišli skupinky ľudí, ktorí po návštevníkoch pokrikovali a niekedy sa stalo, že mali v rukách aj vajíčka. Ako ste vnímali tieto nepríjemné udalosti?
Dobročinný Ples v opere priťahoval pozornosť a príchod hostí si každoročne zo záujmu prichádzali pozrieť desiatky ľudí. Je pravda, že boli medzi nimi aj takí, ktorí sa nesprávali adekvátne. Kvôli našim hosťom nám to nebolo príjemné, na druhej strane je fakt, že prejavy nevôle sú aj v iných krajinách súčasťou udalostí tohto typu. Myslím si, že aj oni to tak vnímali. Našou úlohou bolo zabezpečiť pre našich hostí bezpečný príchod a to sa vždy podarilo.