FOTO Moderátor Peter Marcin o zákulisí šou Neskoro večer: Ktorého hosťa museli UMLČAŤ?

Relácia Neskoro večer sa teší veľkej obľube. Je to aj vaša srdcovka?
– Je to moja absolútna srdcovka, vždy som chcel toto robiť. Aj predtým som sa priebežne venoval takémuto žánru, no a som rád, že sa to podarilo a už začíname 10. rok. Je to veľký rekord, že sa tolkšou udržala na obrazovkách toľko rokov. Je prirodzené, že aj dobré formáty časom strácajú sledovanosť a my, naopak, stále priberáme nových divákov, veľmi sa z toho teším. S predstavením chodíme aj po Slovensku a máme beznádejne vypredané.

Funguje v tolkšou všetko podľa scenára alebo sa nájde priestor aj na improvizáciu?
– Je tam veľmi veľa improvizácie. Čo sa týka rozhovoru, tak si s hosťami zatelefonujeme, dáme si nejaké okruhy, aby sme zistili, čo má nové, ale vždy sa potom pri debate začne improvizovať a skončíme niekde úplne inde.

Kedy sa improvizuje najviac?
– Pri hrách a akciách to je tak, že niektorí hostia vôbec nevedia, čo ich čaká a ani nechcú vedieť, niektorí len vedia, aká to je hra a aj to musí byť utajené, aby vedeli reagovať. Ale keď je nejaká klasická scénka, tak to vedia, lebo to sa musia naučiť naspamäť, samozrejme. Ak ide o nejaký pripravený muzikál alebo budeme spievať pesničky, tak sa pripravujú.

Existuje nejaký hosť, ktorého už dlhodobo pozývate a nedarí sa vám ho do relácie dostať?
– Ani nie, každého, koho sme pozvali, tak to prijal. Alebo keď nie, tak povedal, že sa na to necíti v rámci humoru. To, samozrejme, rešpektujeme, ale na 90 % všetci radi prijmú pozvanie.

Stalo sa už, že ste museli niečo vystrihnúť? Či už pre „brbty”, alebo si to vyžiadal samotný hosť.
– Vystrihávame veci, ktoré nemôžeme vo verejnoprávnej televízii odvysielať. Ale diváci si to nájdu na sociálnych sieťach, tam už to môžeme dať. Taký hosť bol napríklad Štěpán Kozub, keď sme museli polovicu relácie vystrihnúť, lebo by sme museli označiť reláciu 18-kou. Ani po desiatej večer by nám to neprešlo.

To znamená, že so strihaním zvyknete mať veľa práce?
– Striháme veľa aj preto, lebo na nahrávke je vždy dobrá nálada, a tak nevieme udržať predpísanú hodinu. Vždy sme tam hodinu dvadsať, niekedy aj hodinu a pol, lebo diváci a hostia sa bavia, je dobrá nálada, tak toho natočíme viac. Potom sa s tým morím v strižni, neviem, čo z toho vybrať, no vždy sa snažím vybrať to najviac zaujímavé. Ale ako som spomínal, diváci neprídu ani o to, čo sa vystrihlo.

Ktorý hosť vám špeciálne utkvel v pamäti?
– Takých hostí bolo veľmi veľa, ale naposledy sme si zaspomínali na Vaša Patejdla. Musím povedať, že tým, že začíname desiaty rok, pri spomienke na Vaša sme si uvedomili, že už ich je viac, ktorí nás navštívili a nie sú medzi nami. Andy Hryc, Marián Labuda, Vašo Patejdl… a Vašo nebol len v Neskoro večer, ale hrával s nami aj v Uragánoch pred 100 rokmi, je to taká milá spomienka, pretože bol vždy za každú zábavu.

Po tých rokoch sa na reláciu ešte nejako špeciálne pripravujete?
– Teším sa na javisko, mám rád publikum, čiže z toho nemám stres. Stres mám skôr predtým, keď mám vymyslieť, čo v relácii bude, aký rozhovor urobím, či bude dobrý, či to bude vtipné, alebo či zafunguje scénka. Na javisku som už ako ryba vo vode. S hosťami sa stretávam alebo si minimálne zatelefonujeme, je to dôležité hlavne pri tých, ktorých som nikdy nevidel alebo ich nepoznám. Na nahrávke sa už vlastne poznáme a máme za sebou prvý kontakt. To je pre mňa dôležité.