Adriána, ste jednou z hlavných postáv denného seriálu Sľub. Čím vás oslovila ponuka a čo na to hovoríte, že sa vám naskytla takáto príležitosť?
- Je to pre mňa pocta, veľmi sa teším, že ma objavili. Ďakujem za to aj agentovi, hercovi Lukášovi Dózovi, ktorý ma zastupuje. Počas prvého ročníka na VŠMU ma vybrali a obsadili do Sľubu. Štúdium som následne musela prerušiť. Neskôr sa plánujem vrátiť do školy.

Je to vaša prvá herecká skúsenosť? Pre divákov ste nová tvár.
- Áno, ide o moju prvú veľkú hereckú skúsenosť. Teším sa z toho! Kedysi som hrala menšiu úlohu v Pánovi profesorovi – bola som študentkou v triede Tomáša Maštalíra.

Ako to zobralo vaše okolie, že sa vám podaril takýto úspech, že ste súčasťou tak veľkého projektu?
– Všetci sú na mňa hrdí, vnímam to ako veľkú zodpovednosť. Je to skvelá príležitosť, ktorú nedostane len tak hocikto, vážim si to. Je to však drina a zodpovednosť.

Mali ste aj koučing od starších kolegov? Pripravovali ste sa nejako špeciálne na túto rolu?
- Nie, pripravovala som sa tak, ako som to cítila. Mali sme sedenia s Evitou, produkčnou Sašou Dubovskou, kde sme sa bavili o postavách. Približovali nám naše charaktery, ale celkovo som sa sama na to pripravovala.

Máte nejaký herecký vzor?
- Nemám vyslovene herecký vzor, mám rada hercov z našej scény, ale že by som sa niekým inšpirovala, to asi nie. Ak mám menovať, tak asi Gabika Dzuríková a Gabika Marcinková.

Čo vy a 80. roky – obdobie, keď ste ešte neboli na svete? Ako ste sa vžili do tých čias?
- Áno, to je pravda, nezažila som ich (úsmev). Ľudia sa nezmenili, pocity majú stále rovnaké. Zmenilo sa okolie, okolnosti, nástrahy, telefóny, autá, celkovo technika. Pre mňa nebol problém sa vcítiť do roly, že hráme v 80. rokoch, ale skôr to, že 80. roky mali úskalia. Že si nemôžem napríklad na pľaci vytiahnuť telefón alebo ho mať vo vrecku...