FOTO Mario Cimarro po vypadnutí z Let´s Dance: Ľutuje, že do TEJTO šou vôbec išiel?

Šou ste, žiaľ, museli opustiť. Aké ste mali pocity z vášho posledného tanca – tanga, ktorý nestačil na postup?
Vanesa: Myslím si, že sme do toho dali maximum, z nášho výkonu som nebola sklamaná.
Mario: Chcem len objasniť, že to nie je, že bohužiaľ sme vypadli. V šou sme strávili 6 týždňov, som rád, že som bol v tejto súťaži. Markíza má jednu z najlepších šou v tomto regióne. Neveril som tomu, aké profesionálne výkony všetkých zúčastnených tu sú.

Čo vás najviac oslovilo pri ponuke ísť do Let's Dance?
- Bola to príležitosť pre moju snúbenicu a pre naše dieťa, aby boli so svojou rodinou tu na Slovensku a pre mňa to bolo skvelé učiť sa od týchto profesionálov. Mal som len jednu podmienku, som perfekcionista, som umelec a chcel som trénovať čo najviac, ako sa dalo. Možno nie všetci moji konkurenti trénovali tak veľa ako ja. Každý deň od 7-ej rána. Bol som aj zranený, museli sme si rozdeliť tréningy, aby som to vydržal čo najdlhšie. Navždy budem vďačný za túto príležitosť, veľa som sa naučil. Spoznal som krásne Slovensko, ktoré mi prirástlo k srdcu. Táto skúsenosť bola transformujúca. Stal som sa lepším umelcom.

Ako ste Vanesa pristupovali k tréningom?
- S bratom sme sa snažili to tak nastaviť, aby sme po cca 1,5 hodine mali pauzu, aby sme si dali dokopy nohy a potom sme zase pokračovali – niekedy to bolo aj 6 hodín za deň.
Mario: Vanesa mi niekedy povedala, že prepáč, že tak skoro si musel prísť, ale ja som jej na to povedal, že to je pre mňa povinnosť, že som s tým v pohode.

Čo bolo ťažšie – intenzívne tréningy alebo vystúpenia naživo?
-Vysielanie naživo bolo naozaj skvelé. Mal som v sebe veľmi veľa adrenalínu. A tou najťažšou časťou boli pondelky a utorky. Vysvetlím, prečo. Ako herec mám vždy nejaký scenár. Keď sa učím nový tanec, mal by som mať viac času, aby som sa to naučil. Choreografia je pre mňa akýsi scenár. Nie vždy bola tá choreografia pripravená v pondelok (smiech). V utorok sa to začalo črtať a to bolo pre mňa najťažšie.

Vanesa, prekvapilo vás, aký je Mario perfekcionista?
- Áno. Myslela som si, že nie je nikto väčší perfekcionista ako ja, čo sa týka trénovania. Ja som fakt taká ruská škola. Bola som pozitívne z neho prekvapená. Že mu nevadilo celý deň trénovať. Najefektívnejšie boli doobedňajšie tréningy, lebo už večer sme boli unavení, mozog už tak nepracoval.

Počas tréningov ste sa zranili. Napriek tomu ste pokračovali ďalej. Čo vás vtedy najviac motivovalo?
Mario: Neviem, ja už som taký. Mal som veľa zranení.. Podobné zranenia som už počas kariéry mal. Ale je to iné, keď ste zranený a máte súťažiť ako keď máte ísť na filmový pľac. Musíte trénovať a skúšať tanec, aj keď ste zranený. Nikdy neprestávam. Mal som raz nehodu – spadol na mňa kôň, zlomili sa mi tri stavce a naďalej som vtedy nakrúcal. Nech sa mi stalo čokoľvek, nikdy som neprerušil nakrúcanie. Markíze som dal slovo, aj Slovákom, že tu budem, že sa naučím tancovať a to ma ťahalo vpred – ten pocit povinnosti, že to chcem splniť. Som herec, zabávač, moja práca spočíva v tom, aby som niečo zo seba dal divákom. A keď im poviem, že tam budem, tak prídem a splním to. To je to, čo ma motivovalo, keď som sa zranil.

Ktorý tanec sa vám najviac páčil?
-To je veľmi ťažká otázka. Odkedy som začal trénovať, učiť sa, všetko išlo veľmi hladko. Vanesa s bratom to učenie pretavili v zábavu. A oceňujem aj to, že boli veľmi milí. Určite to bolo pre nich ťažké, lebo ja som sa predtým nikdy neučil tancovať. Ak ste nikdy v živote netancovali, máte viac skúsenosti ako ja, ja som nikdy tanec takto zblízka nevidel. Ale pracoval som s profesionálmi, nahrávali sme si tréningy, videá som si potom dookola pozeral a to ma inšpirovalo. Každý jeden z tancov, ktoré sme tancovali, boli úžasné a budem si to veľmi dlho pamätať. Myslím si, že aj divákom sa to páčilo, že som bol v šou tak dlho a robil pre nich niečo pekné. Stála za tým tímová práca.

V 1. kole si prišli na parket na koňovi. Bolo to niečo originálne. Aký to bol pre vás pocit?
-Jazdieval som na koňoch odmalička. Naučil som sa to skôr ako napr. plávanie. Keď sa ma na to opýtali, či by som prišiel ako Juan na koňovi. Rozmýšľal som nad tým, no dohodli sme sa, že mi dajú pokojného koňa. Bolo to skvelé, poctivo sme to trénovali.