Meno Štefan Kvietik sa navždy zapísalo do slovenskej filmovej i divadelnej histórie. Zaslúžilý umelec, ku ktorému vzhliadajú mladí, začínajúci, ale i ostrieľaní herci, patrí k nezabudnuteľnej generácii našich umelcov.

Do sŕdc množstva ctiteliek je navždy zapísaný predovšetkým obrovským počtom svojich hereckých postáv. Jeho doménou boli robustné, psychologicko-realistické postavy, ktorých bolo celkovo viac ako tri stovky. Prvú veľkú filmovú rolu získal vo vojnovom filme Boxer a smrť ešte v roku 1962.

Za svoju kariéru prispel do slovenského filmového repertoára skoro päťdesiatimi snímkami. Staršia generácia nezabudne na jeho Baróna von Goldringa z filmu Sám vojak v poli či rozporuplného Pirina z tatranskej drámy Medená veža.

Pribúdajúcim vekom sa však postupne vytratil z očí verejnosti. Odkedy odišiel do hereckého dôchodku, vedie nenápadný život v ústraní. Roky ho vídame na verejnosti len pri výnimočných príležitostiach. Uplynulú sobotu však urobil výnimku a prijal pozvanie do Kabaretu Milana Markoviča a pre hŕstku svojich najvernejších fanúšikov sa opäť postavil na javisko.

Nenápadný pub v jednej z bratislavských mestských častí v sobotu večer ožil energiou, ktorú so sebou mohol priniesť len Štefan Kvietik. Vstup bol však obmedzený, preto sa do podniku zmestilo skutočne len pár „vyvolených“. Pán Markovič pozval herca na pódium a prítomní ho privítali neutíchajúcim potleskom, hodným takého velikána ako je Štefan Kvietik. „Ďakujem, ďakujem vám. Toto som už dávno nepočul,” začal skromne herec a s dôvtipom ihneď pokračoval: „Ale vážne, už prestaňte!”

S moderátorom večera, Milanom Markovičom, sa rozprávali o hercovej celoživotnej tvorbe, začiatkoch v divadle, skúsenostiach počas štúdia či pedagogickej profesii na VŠMU, ale i zážitkoch, ktoré počas rokov najväčšej slávy prežil.

„Nikdy som nemal pedagogické ambície v pravom zmysle slova, ale niekde v duchu som si povedal, že hádam by nebolo márne, aby som tých mojich pár hereckých skúseností odovzdal tým, ktorí sa rozhodli svoj život zasvätiť tejto krásnej profesii. Bola to pre mňa obrovská skúsenosť, ale nebolo to celkom jednoduché a ľahké. Bol som ohromne šťastný, pretože títo mladí ľudia, čím viac informácií dostávali, tým tú profesiu viac milovali. Takí boli napríklad Diana Mórová alebo Dušan Cinkota,” nešetril chválou smerovanou mladším kolegom.

Napriek úctyhodnému veku bol Kvietik mimoriadne čiperný a s divákmi v hľadisku aktívne konverzoval, spomínal na zosnulých kolegov a dokonca si vystrelil z Olda Hlaváčka. S Markovičom mu totiž pred všetkými zatelefonovali. Oldo však netušil, kto volá. „Prosím? S kým volám?” pýtal sa Hlaváček.

A keď sa mobilu chytil Kvietik a kamarátovi dával o sebe a ich spoločnej tvorbe indície, Hlaváček bol stále stratený. „Oldík, kamarát môj, ty stále nevieš, s kým voláš? No dobre, nebudem ťa trápiť...” konštatoval a vrátil telefón Markovičovi, ktorý následne všetko Hlaváčkovi vysvetlil a páni sa spoločne zasmiali.

Na záver večera sa Kvietik všetkým prítomným zo srdca poďakoval. „Dali ste mi znova kúsok vnútorného šťastia. Váš prejav v tejto podobe, je svedectvom o tom, že som svoj herecký život nežil márne,” zhodnotil. Markovič prezradil, že medzi pozvanými bola aj Kvietikova manželka, herečka Eva Kvietiková, tá však pozvanie odmietla.

„Ona sa na mňa hnevá, že som pána Kvietika vytiahol z domu,” prezradil a Kvietik ihneď reagoval: „Ja som jej to vytkol, že prečo? Povedal som jej, že pre mňa to bude úžasná spomienka. A predovšetkým, po toľkých rokoch, keď si ešte pamätám, ako sa volám, tak prečo by som nešiel a pozrel sa do tváre ľuďom, ktorí prišli, lebo ma majú radi?” dodal.

Najnovšie fotky 90-nika Štefana Kvietika si pozrite v galérii TU >>>>