FOTO Lajčáková Hargašová 5 rokov po odchode z televízie: Som BABIČKOU na plný úväzok
9. 2. 2025, 17:45
Jarmila Lajčáková Hargašová (58) sa z obrazoviek vytratila ešte v roku 2019. V minulosti ako prvá žena moderovala Šport v Markíze. Neskôr prešla do verejnoprávnej televízie. V tej sa sem-tam objaví počas moderovania galavečerov. Nechýba jej pravidelná práca pred kamerami? Ako vyzerá jej bežný deň?
Zdroj: Archív M.L.
Zdroj: Profimedia
Zdroj: EMIL VAŠKO
Galéria k článku
V minulosti ste boli dlhé roky športovou moderátorkou. Aký je váš vzťah k športu? Sledujete stále túto oblasť?
– Sledujem stále. Už viac v rovine diváka, ale áno, stále ho sledujem.
Ktoré športy máte najradšej?
– Najobľúbenejší je určite tenis. To som si ochotná aj privstať, aj pozerať v noci, aj si počkať na nejaký zápas. Ale v zásade sledujem všetko. Futbal, hokej... Moji chlapci, vnúčikovia, radi chodia na hokej. Takže občas s nimi zájdem aj na štadión. A keď sú doma, tak sa so šálom posadia pred obrazovku, takže musíme fandiť spoločne. To je veľmi milé, pretože je to ďalšia generácia. A naozaj som rada, že ich to k športu ťahá, že to majú radi.
Zdroj: Facebook slovenskyparalympijskyvybor
Športovec roka: Moderátormi večera boli Jarmila Lajčáková-Hargašová a Marcel Merčiak.
Čomu sa aktuálne profesijne venujete?
– Z času na čas robím nejaké spoločenské podujatia aj mimo televíznej obrazovky, ktoré moderujem. Som známa tým, že si vždy dám záležať na príprave a vždy tomu venujem aj dostatok času. Tak-že toto je jedna vec. Druhá vec sú moji vnuci milovaní. Potom trikrát do dňa chodím so psom do lesa. Nedávno sme maľovali, tapetovali a podobné záležitosti súvisiace s prerábkou bytu. Takže mám za sebou celkom aktívne dni (úsmev).

Zdroj: STVR
V súkromí ste dvojnásobnou babičkou. Ako si užívate túto rolu?
– Je to nádherné, neopísateľné pre každého, kto to ešte nezažil. Je to úplne iný pocit, ako mať vlastné deti. Je to oveľa väčšia voľnosť a väčšia radosť. A navyše pre mňa úplne iná energia, pretože ja som mala dcéry, teraz mám chlapcov. Nedá sa to ani slovami vyjadriť, čo s nimi prežívam. Koľko lásky mi dávajú. A keď teda hovoríme o športe, naozaj bez športu by sa to s nimi nedalo zvládnuť. To je vlastne u nás cena za prežitie. Naši chlapci naozaj na futbal, tenis, na box chodili, liezť chodia, bicyklujú, lyžujú. Robia naozaj takmer všetko. Všetko s plným nasadením, občas s nejakými modrinami a odreninami. Ale je to úžasné. Je úžasné, že to robiť chcú. Že zbožňujú pohyb. Myslím si laickým okom, že sú aj talentovaní. A dokonca s nimi môžeme aj sledovať športové zápasy. Napríklad hokej milujú, ako som už spomínala. Dajú si šály na krk, sedia pred televízorom, jedia pukance pri tom. Chodíme s nimi aj na štadión. A z toho sa teda veľmi tešia – keď môžu ísť s babinkou na hokej.