FOTO Juraj Šoko Tabaček o fiasku v STVR: Moderovanie mi chýba hlavne kvôli peniazom

Momentálne sa objavujete „iba“ v Inkognite. Nechýba vám moderovanie podobnej relácie, akou bolo Traf to?
– Z hľadiska príjmu mi to, samozrejme, chýba. Veľmi si vážim, že som dostal túto možnosť. A to, že bol stiahnutý z obrazoviek, je prirodzený krok. Lebo sám za seba musím povedať, že som asi neustál v absolútnej miere to, čo to vyžadovalo. Tam mal byť moderátor, ktorý to tak nejako celé objíme a bude viesť, o čo som sa snažil, ale nenašiel som tú skratku, aby chémia zafungovala. Myslím si, že to cítil aj divák. Takže po nejakých, myslím, 30-tich dieloch, sa to stiahlo. Ja si veľmi vážim, že som mohol absolvovať tento proces a uvedomiť si, kde sú moje limity a čo by som možno nabudúce robil inak. To, čo sa dostalo do televízie, nebolo niečo, že by to niekoho bolelo. Ale na druhej strane viem, že keby som to mal robiť nabudúce, tak ten môj prístup musí byť iný.

Keby prišla ponuka s novým projektom, prijmete ju?
– Som človek, ktorý väčšinou prijíma. Samozrejme, dám šancu rozumu, porozmýšľam chvíľu. Ale prijímam výzvy, pretože sa mi to v živote osvedčilo. Nie preto, že by som sa „hodil“ po všetkom, čo sa okolo mňa nejakým spôsobom šuchne, ale skôr preto, že keď poviem áno, veľakrát si môžem vyskúšať aj niečo, o čom v budúcnosti poviem, že okej, toto nie je moja parketa. Od tohto by som mohol ísť iným smerom. Tým nechcem povedať, že idem do toho za každú cenu. Čiže, keby prišla ponuka, nebránil by som sa jej. Samozrejme, ide o to, čo by to bolo.

Nie každý možno vie, že sa venujete standupu. Je to váš hlavný príjem?
– Dá sa povedať, že áno. Naozaj standup je asi najviac v mojom kalendári, pretože Silné Reči, ako standupové zoskupenie, sú na Slovensku najväčšie. Je to záležitosť, ktorá vie mať za mesiac 30 predstavení. Dokopy nás je asi 20 komikov. V priebehu mesiaca mám aj 10 vystúpení.

Dlhé roky pôsobíte ako komik. Zvyknete mať smutnú náladu?
– Áno, hlavne doma sa mi to deje. Napríklad keď prídem po troch dňoch, tak už mám naozaj dosť spoločnosti a ľudí a chcel by som ostať chvíľu v tichu. Čo neznamená, že nekomunikujem, ale je pravda, že som asi taký pomalší a v dialógu nie úplne ústretový.

Mnohí si myslia, že komici sú stále veselí aj doma.
– Nie, určite nie. Mne, keď sa napríklad Janku podarí rozosmiať, tak to je pre mňa sviatok, pretože ona ten môj humor vníma inak. A naozaj to už musí byť niečo, aby ju to rozosmialo. Je veľmi dobré mať kritika doma, lebo potom si človek nezvykne na to, že je vtipný, keď povie čokoľvek. A je mi tam nastavované naozaj silné zrkadlo. Je to výzva.

Je teda vaša partnerka, herečka Janka Labajová, vaším najväčším kritikom?
– Asi áno. Ona totiž nie je nastavená, že by sa smiala za každú cenu. To znamená, že ak ten vtip má fungovať, tak musí plynúť veľmi prirodzene a musí byť aj dobre vystavaný. Lebo keď jej poviem ten istý vtip v nejakom otočenom garde alebo prehodím tam slovíčko, už to možno tak nefunguje. Áno, ona je mojím veľmi dobrým kritikom.