FOTO Herečka Sarah Arató: Tajomstvo môjho priezviska a prečo som sa nikdy nevenovala modelingu

Tak ako prišla. Júlia nielen ako lekárka, postava, ale ako osoba je dosť iná ako ja, no má v sebe ženu, ktorou by som občas chcela byť – rozvážnu, racionálnu, rozhodnú. Tak sa snažím na ňu nahliadať, presne tak – s rozvahou a so sústredením. Ale občas je to fakt ťažké.

Nie. V rodine nemám lekárov a do nemocnice som chodila veľmi striedmo, lebo ma choroby obchádzajú. Takmer nikdy som nebola chorá dlhšie ako tri dni a dúfam, že to tak zostane. Vždy, keď sa učím všetky tie diagnózy, hovorím si, aké mám šťastie, že som zdravá.

Joooj, to nie. Myslím si, že byť lekárom je skôr poslanie ako povolanie. A ja mám v živote poslanie iné, som herečka – občas si hovorím, že som tak trochu lekárka duše. Ľudia chodia do divadla skoro ako na terapiu, aby uvideli svoj život v iných roliach a to mi sedí. Keď som bola mladšia, pohrávala som sa s myšlienkou, že budem psychologička. Ale prijímačky boli aj z matiky, tak som si to rýchlo rozmyslela, ale s tým herectvom som si to v istom uhle vynahradila.

To je ťažké, pretože mám vlastne rada všetkých. Niektorých som poznala už zo strednej (Filipa Šebestu, s ním sme boli spolužiaci od 15 rokov – od konzervatória), iných som poznala z výšky a ďalších som spoznala tam. Napriek tomu sme si všetci takmer okamžite porozumeli. Je to vzácne, ale o to krajšie. Myslím, že sme naozaj dobrá partia. A tým nemyslím len hercov, ale celý štáb. Každá zložka je mi blízka, rada sa smejem s rekvizitármi, pobavím sa s kameramanmi a pôjdem na kávu s produkčnými. Myslím, že to je v práci, ale aj v živote dôležité, aby ste sa obklopili ľuďmi, ktorí majú radi vašu prítomnosť a naopak. Za mňa môžem povedať, že sa nám to v Druhej šanci podarilo.

Neviem. Obe sú zaujímavé. Ale najmä, jedno nevylučuje druhé – sexi kráska je niečo, čo je vonkajšie, prísna žena je charakter. Asi sa ani tak nepozerám na to, či je to „sexi kráska, prísna žena, bláznivá milenka… atď., ale prečo? Na príbeh, ktorý je za tým – ten tvorí charakter. U Júlie je to jej detstvo, matka, ktorá bola slabá, skončila na drogách a nechala dve deti, Júliu a jej brata napospas životu. A Júlia sa o brata musela starať, prebrala rolu matky a bola na všetko sama. To ju utvrdilo, spravilo z nej, ako ste povedali, „prísnu ženu”. Často si to pripomínam, keď sa učím texty, keď nerozumiem, prečo je taká uzavretá. Pre mňa je Júlia nielen archetyp prísnej lekárky, ale žena, ktorú život stále skúša, ktorá neotvorí svoje srdce len tak niekomu, ale zároveň sa dokáže rozdať pre iných. Myslím, že za každou postavou je viac, ako sa na prvý pohľad zdá. A tak je to aj s ľuďmi.

Som taký zdravý mix všetkého, čo Európa ponúka. Myslím, že to je na nás Slovákoch zaujímavé – nikto z nás nie je Slovák do špiku kosti, pretože keď sa pohrabeme v minulosti, naše korene siahajú ďaleko. Je to pochopiteľné – predsa sme boli dlhodobo stredom obchodných ciest a dnes sme, síce asi iba geograficky, srdcom Európy.

  Áno. Chcela by som hrať Shakespeara na veľkom javisku – napríklad rolu Lady Macbath. Páči sa mi charakter silnej inteligentnej ženy, ktorá z úzadia koordinuje všetok dej. Čo ma však na Shakespearovi viac láka, je verš. Mám veľmi rada poéziu – myslím, že sa s ňou dá vyjadriť oveľa viac ako bežnou rečou práve preto, že je zviazaná pravidlami. Páčilo by sa mi vyjadriť sa v rytme verša, ktorý má jasné pravidlá, je v tom niečo magicky slobodné. Je to taký paradox.

  To je ťažké, nemám obľúbenkyne, myslím si, že na každú herečku čaká fantastická rola, ktorá jej dovolí ukázať naozaj talent a kúsok seba. Zo zahraničných mám rada Francis Mcdormand, Marion Cottilard, Anne Hathaway, ale aj mladučkú Zendayu. Zo slovenských mám v úcte Emíliu Vášáryovú, ale aj stálice ako Zuzku Kronerovú či moju divadelnú mamu Anku Šiškovú – jej herectvo, ale aj životný esprit ma veľmi inšpirujú. Na druhej strane ma veľmi bavia mladé tváre – moje spolužiačky Kristína Kanátová, Eva Mores, Anežka Petrová – myslím, že sa u nás buduje silná generácia výrazných herečiek. Veľmi sa teším na ich kariérnu cestu, dobre sa na to pozerá.

  Ani nie, nemám na to výšku, váhu ani sebazaprenie.

  So starou mamou, prerábajú nám kanalizáciu v dome, tak som na chvíľu išla k nej, čo ma vždy teší. Je to milovaná osoba, neviem si predstaviť sviatok lásky strávený lepšie ako s osobou, ktorá vás bezpodmienečne miluje celý vás život.

  Deň voľna? Ako sa mi podarí. Upratovaním. Neviem, jeden deň je veľmi málo na nejakú špeciálnu aktivitu. Rada ho však trávim s blízkymi.

  Odjakživa mám rada detektívky, u starých rodičov vždy bežal Poirot, Vraždy v Middsomeri atď. To ma nepustilo dodnes, milujem True detectives alebo Mare of Easttown – Kate Winslet je tam fantastická – a to je presne to, každý čaká na svoju osudovú rolu, pre mňa je to v jej podaní táto. A tá zápletka?! Ach. Treba si to pozrieť…