Jakub nedávno prijal pozvanie do tolkšou Trochu inak s Adelou, kde sa dotkol témy nie práve ideálneho vzťahu s rodičmi. Obaja pracujú ako väzenskí dozorcovia, čo sa podpísalo aj na jeho výchove. Porozprával o tom aj koncom minulého roka v podcaste Bylinkárium. „Viete, čo je najhoršie? Že som bol možno ,kotlebovec‘. Prišiel som z Banskej Bystrice, z policajnej rodiny, s veľmi pohnutými názormi. Pamätám si hádku v škole, kde som hovoril, že by mala byť vojna, lebo je nás na svete veľa,“ otvoril sa vtedy.

S Vinczeovou sa teraz rozprával o tom, že chodí na terapiu, ktorá mu pomáha byť otvorenejším. Rodičia však jeho bútľavou vŕbou nie sú: „Osobnostné témy neriešime, lebo, žiaľ, ešte sa nám nepodarilo opraviť si chyby z detstva. Dá sa na tom popracovať. No nemáme spolu taký otvorený vzťah, ako vidím u iných ľudí. Veľmi im to závidím. Nie je to výčitka voči rodičom, je to chyba z oboch strán, že sme sa o to nikdy nepokúsili – rozprávať sa o veciach otvorenejšie.“ Adelu zaujímalo, či je v poriadku, že o nich opäť verejne rozpráva.

„Je a stane sa to ďalšou témou doma, ale v tom najlepšom zmysle. Takisto to bolo s politickými vecami, ktoré som na nich vytiahol. Nehovorím nič, čo by nebola pravda – a tak chceli, aby som bol vychovaný, to je môj silný argument,“ dodal.

Jakub minulý rok prijal pozvanie do tolkšou Petra Marcina Neskoro večer, kde porozprával, že nielen jeho „seriálové ja“ si prešlo rebelantským obdobím. A bolo to tak napriek prísnej výchove oboch rodičov, ktorí pracujú ako väzenskí dozorcovia.

„Bolo to zaujímavé, mali sme aj večierku, no my so sestrou sme boli také rebelské deti, vzdorovali sme, ale poddali sme sa. Mama bola jedného času dokonca najlepšia ženská strelkyňa na Slovensku spomedzi strážničiek,“ prezradil herec. Na striktný prístup je preto zvyknutý už od detstva. „Vládli u nás disciplína, poriadok a pravidlá. Ale teraz v dospelosti to veľmi oceňujem,“ vysvetlil.