FOTO Filip Tůma o nenávidenom Holubcovi: Najviac na ňom neznášam jeho pomstychtivosť

Holubec patrí medzi najnenávidenejšie postavy v Dunaji. A hoci je táto postava divákom odporná, skláňajú pred vaším herectvom klobúk. Je ťažké prevteliť sa do takého človeka?
– S ním sa človek až tak nesnaží stotožniť, je to skôr výzva. Nie je to ťažké, ale je to iné, zaujímavé, je to iná farbička. Ide o úplne inú postavu, aké som stvárnil, myslím, že toto je charakterovo tá najnegatívnejšia. Bola to pre mňa radosť, vyskúšať si niečo iné.

Už viackrát ste spomínali, že dokonca aj predavačky na vás neraz zazerali kvôli Holubcovi. Ešte stále sa s tým stretávate?
– Stále to trvá, ale teraz sa to trošku vymenilo, keďže bola pauza, tak sa ma všetci pýtali, kedy bude Dunaj pokračovať a že sa naň veľmi tešia. Holubec sa však ku koncu série nestal dobrým a nebudem prezrádzať, čo nás čaká, ale myslím si, že to bude tiež zaujímavé.

Aký trest by si podľa vás Holubec zaslúžil?
– Nie je veľmi šťastný človek. Zamiloval sa do Leny a bola to úprimná láska, ktorá sa potom z nejakých zištných či nezištných dôvodov zase zmenila. Plus Lena mala srdiečko niekde úplne inde, takže je nešťastný. Dá sa povedať, že rodinu Kučerovcov stratil, čiže je sám. Pre mňa ako človeka je samota asi najväčší trest. Samozrejme, za jeho zločiny proti ľuďom si zaslúži trest, ale to by som asi nechal na sudcov. Vieme z histórie, že veľa ľudí, ktorí by si tresty zaslúžili, zostali nepotrestaní.

Keď ste čítali prvýkrát scenár, hneď ste vedeli, že zoberiete úlohu takéhoto „zákeráka”?
– Bolo to zaujímavé, najprv som ani nečítal scenár, ale rozprával som sa s produkciou, s pánom Kelíškom a s pani Dubovskou, ktorí mali veľmi jasnú predstavu, ako to bude a ako budem vyzerať. Na jednom z prvých stretnutí sme hneď skúsili aj masku, kde mi Katka Horská nalepila fúziky, dala okuliare, zalízala ma, a keď sme sa pozreli na fotku, pomaly sme ani nevedeli, či som to naozaj ja. Zrazu som bol ako iný človek. No a tým  toho rozmýšľania nebolo veľa.

Vedeli by ste si predstaviť, že by ste aj v súkromí nosili také fúziky?
– Tohto tvaru určite nie (úsmev). Vôbec s fúzikmi mám problém, nehovorím, že ma baví holiť sa každý deň, lebo toto si táto postava vyžaduje, aby fúzy držali. Nemôžem mať strnisko. V bežnom živote vydržím s trojdňovým strniskom, ale fúziky možno len zo zábavy.

Aká Holubcova vlastnosť je pre vás tá najhoršia?
– Je pomstychtivý. Toto je pre mňa vlastnosť, ktorá sa so mnou veľmi nespája. Keď sa aj niečo stane, snažím sa zabudnúť a neutápať sa v tom, neživiť nenávisť a nedoťahovať to do konca, ktorý súvisí s likvidáciou ľudí či osudov.

A, naopak, má vôbec nejakú vlastnosť, ktorú mu možno závidíte?
– Asi nie, ale je zas cieľavedomý, to treba povedať. Napriek tomu, že ho všetci nenávidia a nik naňho nemá pekné slovo, tak ide v línii svojho presvedčenia o tom, čo je dobré a čo nie. Dokáže fungovať aj v spoločnosti ľudí, ktorí mu nie sú naklonení. Čiže možno to presvedčenie je obdivuhodné, ale neviem, či úplne.

Po novom budete moderovať aj novú reláciu v konkurenčnej televízii. Nemusia sa fanúšikovia Dunaja báť, že dáte zbohom seriálu?
– Nie, tým, že som v Markíze a som vďačný za prácu, ktorú mi už dlhé roky dáva, všetko som s televíziou konzultoval. Nie je to niečo, čo by sa dozvedeli päť dní pred Silvestrom. Je to druh zábavnej relácie a prišlo to po dohovore s Markízou. A relácia nie je nejako časovo náročná.

Stvárnili ste celý rad operných a operetných úloh na scéne opery, diváci vás poznajú aj z činohry. Aká je podľa vás momentálna situácia v SND?
– Slovenské národné divadlo je obrovský kolos a na túto inštitúciu sa za posledné obdobie vylialo veľa negatív, ktoré si nezaslúži. Sú tam generácie operných spevákov, hercov, baletných umelcov a umelkýň, ktorí pre divadlo doslova žili, a našou úlohou je pokračovať.

To, že časy sa menia a prichádzajú zmeny… Myslím si, že každá zmena bolí. No som presvedčený, že ľudia, ktorí tam zostali, robia všetko pre to, aby SND a vôbec umenie dostalo lesk, ktorý si zaslúži. Nie je to ľahké obdobie, ale vzniklo veľa projektov, o ktorých sme ani nečakali, že budú také úspešné, ako napríklad opera Svätopluk. Čas ukáže, či sa divadlo pobralo dobrou cestou.

Myslíte si, že obzvlášť v súčasnosti je dôležité udržať jeho lesk a eleganciu?
– V dnešných časoch je najväčší problém, že každý si dovolí niečo komentovať a „hejtovať “, a to nemyslím len v súvislosti so SND, ale všeobecne. Keby sa vyjadrovali ľudia, ktorí tomu rozumejú alebo tí, ktorí majú relevantný názor, tak by to bolo dobre.

S rodinou máte za sebou lyžovačku v Tatrách. Komu ide lyžovanie lepšie, vám či Nele?
– Ako džentlmen musím povedať, že, samozrejme, mojej partnerke. Na druhej strane, lyžujem dlhšie (úsmev). No jednoznačne vyzerá na lyžiach lepšie, aj lyžuje lepšie.

A čo vaše deti? Na aký šport majú zatiaľ najväčší talent? Respektíve, ťahá ich to k niečomu inému?
– Hektora baví futbal. Keď sme sa s Nelkou rozprávali o tom, čo tie naše deti, tak v tomto sme sa krásne zhodli. Šport je a bude pre nás prioritou. Nemyslím, že z nich spravíme vrcholových športovcov, skôr naopak. V tom, čo môže šport dieťaťu dať, a to nemyslím len „fyzično”, ale aj mentálnu prípravu na život. Prehry alebo výhry, spolupatričnosť, nevidíme tam nič zlé, čo by šport mohol ponúknuť.

Povedali sme si, že ich čo najskôr naučíme plávať, považujeme to za zdravý a doplnkový šport, takže to sa naučili veľmi skoro. Zlyžujú už úplne v poriadku Solisko, Štrbské Pleso, vedia bicyklovať, behať. Lianku baví gymnastika, nie sme fokusovaní na jeden šport, ale snažíme sa ich zoznámiť s čo najväčším počtom športov, aby si vybrali, ale aby športovali, to musia. Desia nás videohry a telefóny.

A ako to vidíte vy, Hektor a Lianka sa skôr „potatili” alebo majú viac z vašej partnerky?
– Vizážou je Lianka úplne celá maminka. Hektorovi niektorí tvrdia, že tam vidia mňa, ja až tak nie, ale tak možno. Čo sa týka pováh, tak Lianka je skôr moja povaha a Hektor viac maminkina.

Je to „tatkovo dievčatko”?
– Povedal by som, že je to skôr spontánnosťou, je taká viac živelnejšia.

Viacerí herci vravia, že sú nechtiac príliš zaneprázdnení, idú z divadla na pľac a s deťmi sú niekedy len veľmi málo. Ako je to u vás?
- Je to tak. Prvé, čo si človek v našej sfére odoprie, sú záľuby, ide to bokom. Pretože sťažovať sa na prácu je podľa mňa veľmi divné. Je to vec, za ktorú by mal byť človek vďačný a musíme si uvedomiť, že je veľa ľudí, ktorí by chceli pracovať a nemôžu, čiže týmto smerom sa nerád rúham.

Samozrejme, je to niekedy na úkor rodiny, ale som typ človeka, ktorý si povie, že toto obdobie netrvá celý život. A keď sa prekoná, tak sa bude opäť venovať deťom alebo s nimi bude tráviť ešte viac času. Nie je to tak, že pracujem 24 hodín denne, aj keď je pravda, že niekedy ich stihnem iba uložiť, odviezť do školy či na krúžky, ale určite to tak nie je stále.

Nedá mi neopýtať sa na večnú otázku… Čo svadba, stále nemáte termín?
– Ešte nie, stále nemáme. Minule s Nelkou sme sa smiali, že máme veľa dôležitých vecí týkajúcich sa detí, ktoré musíme naplánovať, napríklad, kto ich ráno vezie, je to také špedičné (úsmev). Nie je to tak, že by niekto z nás nechcel, ale tie okolnosti sú také, že sa to nestíha, ale my ako rodina fungujeme, takže to bude už len taký radostný „happening”.

Prečítajte si tiež: