FOTO Z exmarkizáka Bruchalu je vášnivý cestovateľ: Do televízie sa vrátim pod TOUTO podmienkou

Stretla som vás na galavečere Krištáľové krídlo. Na akcii tohto typu ste boli po dlhej dobe, nie? Ako sa vám pačilo?
– Veľmi som si to užíval. Chvalabohu, bol to konečne večer, keď nebola negatívna energia, neboli hejty, obviňovanie sa jedného proti druhému. Ale videli sme, že Slovensko vie byť aj talentované, milé a plné ľudí, ktorí sú naozaj skromní. Lebo najviac, čo som cítil z tých ľudí, ktorí vyhrali, bola práve skromnosť. Nabilo ma to trošku pozitívnou energiou v tomto veľmi negatívnom svete a čase, v ktorom momentálne na Slovensku sme.

Večerom sprevádzala aj moderátorka, vaša bývalá kolegyňa a dlhoročná kamarátka Marianna Ďurianová. Čo na ňu po rokoch hovoríte?
– Ocenil by som jej profesionalitu. Bolo to veľmi vidieť a cítiť a teším sa z toho. S Mariannou sa poznáme veľa rokov. Je zaujímavé, ako ten čas letí, ani to nechcem riešiť, že koľko to už je rokov (smiech), koľko sa poznáme, koľko spolu moderujeme a koľko rokov sme v šoubiznise atď. Stále sme veľmi dobrí priatelia, kolegovia a v tom dobrom zmysle slova ten čas zastal, aj keď sa pozriete na Mariannu, ako vyzerá. Veľmi jej to želám a teším sa z toho, že stále moderuje. Aj keď sa pozriem na ostatné moderátorky, ktoré stáli na pódiu, je úžasné sledovať, aké máme pekné kolegyne.

Je o vás známe, že cestujete po svete. Čo presne robíte?
– Som vyštudovaný herec, stále sa venujem dabingu, keď som práve na Slovensku. Keď je možnosť niečo odmoderovať charitatívne, nemám s tým problém, jednoducho viem, že zajtra sa môžem postaviť pred kameru a moderovať. Ale zároveň si chcem popritom udržať ten level slobody, čo je pre mňa veľmi dôležité. Že sa kedykoľvek môžem zbaliť a odcestovať z krajiny, lebo to mi dodáva to krídlo, ktoré sme tu na galavečere mali. Veľmi potrebujem pocit slobody a ten mi dodáva to, že môžem cestovať a môžem robiť šťastnými tých ľudí, ktorí so mnou cestujú a zisťujú, aký je svet krásny.

Spoznávate krajiny po celom svete….
- Áno, svet nie je len Slovensko, ktoré je krásne, ale to nestačí. Lebo zisťujeme, koľko je tu hejtu a nenávisti a, poviem to na rovinu, hlúposti. Vo veľa veciach sme hlúpy národ, ktorý nepočúva svet. Keby ho viac počúval, mali by sme klapky na očiach oveľa viac otvorené a dokázali by sme viac tolerovať veci. Ale, žiaľ, sme veľmi netolerantní voči inakosti, voči všetkému, čo sa vymyká nejakým „hraniciam”, nejakým pravidlám. Stále cestujem, chystám sa do Južnej Ameriky, potom sa vrátim na Slovensko, potom idem do Japonska. Celý svet obieham ako nejaká kométa a je to úžasné. Cítim pritom veľký pocit slobody v tom dobrom zmysle slova.

Čiže veľkú časť roka ste mimo Slovenska...
– Áno, je to viac času, chvalabohu (smiech).

Spomínali ste občasné moderovanie. Vedeli by ste si predstaviť, že by ste sa naplno vrátili pred kamery, že by ste napríklad mali vlastnú reláciu?
– Nemám s tým problém, no nechcem riešiť, či je alebo nie je záujem o Bruchalu a podobne. Viem, že to robiť viem, to je jedna vec, no druhá vec je to, či je to pre mňa priorita. Veľmi rád pôjdem opäť späť do televízie, ale úprimne, nechcem sa vrátiť do televízie, do takého programu, ktorý by odo mňa vyžadoval byť nonstop na Slovensku. Čiže chcel by som mať projekt, ktorý sa buď nakrúca v predstihu a bude odvysielaný, nemám problém byť mesiac-dva na Slovensku a potom mať desať mesiacov slobody, ale byť v tom internom stave televízie, úprimne poviem, o to záujem nemám.

Dlhé roky ste pôsobili v televízii. Okrem Marianny Ďurianovej ste s niektorými bývalými kolegami v kontakte?
– Určite Janka Hospodárová. Nemám problém s nikým zo slovenského šoubiznisu. Som človek, ktorý je veľmi priateľský, zištný, prajem úspech tým ďalším novým. Veľmi sa teším aj z nových hercov, moderátorov. Nemalo by to byť o tom, že toto je moja stolička, na ktorej budem už celoživotne. Je úžasné, že prichádzajú noví ľudia do televízií a rozhlasu a nech sa to obmieňa. Ale, nech stále platí tá úcta voči tým, ktorí v tejto oblasti niečo dokázali. Aby sa nezabúdalo na tých, ktorí roky rokúce moderovali a za to, že už sú starší, už by mali prestať existovať?! To určite nie. Teším sa z toho, že na obraze sú stále dámy a páni, ktorí sú už vo svojich rokoch a sú stále profesionáli, resp. väčší profesionáli ako niektorí mladší.

Zvyknete sledovať slovenskú televíziu na cestách? Čo si rád pozriete?
– Áno, snažím si vytvoriť vlastný názor na nejakú reláciu, seriál, film a podobne. Nebudem hodnotiť niečo, čo som nevidel, alebo len o tom niečo počul. Sledujem RTVS, JOJ, aj Markízu, aj TA3. Chcem mať prehľad, som v obraze, čo sa týka seriálov, filmov. Niektoré dopozerám, niektoré nie (smiech). Mám aplikáciu v mobile, kde môžem pozerať naše programy, kdekoľvek vo svete som.

Dnes je doba podcastov, aj vy máte svoj vlastný...
– Áno. Podcasty mám rád, mám aj môj vlastný – Chod do! – je to jeden z najúspešnejších podcastov na Slovensku, z čoho sa veľmi teším. Dostávam sa do štádia, keď mladí ľudia, ktorí ma nepoznajú z televízie, ma spoznávajú vďaka tomu podcastu. Nedávno som bol na Zbojníckej chate, na skialpe, vedľa pri stole v reštaurácii boli traja chalani, ktorí sa mi hneď prihovorili. Spoznali ma podľa hlasu z podcastu. Toto sa mi často stáva, že ma spoznávajú podľa hlasu a nie podľa tváre. Treba sa v živote posúvať, tá televízia nie je jediná forma mediálneho sveta, čo sa týka prezentácie. A odkazujem všetkým ľuďom – cestujte!