FOTO Adela Vinczeová: TOTO o mne povedal Viktor kamarátom na chate! Odkedy vedľa mňa spí, tak..

Aké najväčšie vyznanie lásky ste dostali od svojho partnera?
– Mám šťastie, že mám úžasného manžela už vyše 31 rokov, a to je čas, kedy sa už partneri naozaj poznajú, vedia o svojich prednostiach i nedostatkoch. Manželstvo je veľká škola tolerancie, nám sa darí prechádzať do ďalších ročníkov s láskou a s rovnakou túžbou. Na vzťahu však treba pracovať. Obaja sa snažíme počúvať toho druhého a riadime sa naším heslom „Otoč si to“. A ako vidíte, funguje to. Vyznaní dostávam veľa aj počas roka, to naj je, keď mi povedal, že ho so mnou baví život...

Oslavujete Sviatok sv. Valentína alebo vnímate tento deň ako každý iný?
– Áno, radi si v tento deň niekde posedíme, oslávime, ale úprimne... my si takých výnimočných večerov doprajeme viac počas roka a aj to nás spája. Manžel mi veľmi často prinesie domov kvety len tak. Vážim si jeho pozornosť a ďakujem za takéto krásne spoločné chvíle. K denným starostiam je každá, aj drobná pozornosť partnera dôležitým korením vzťahu.

Spomeniete si na nejaký valentínsky trapas?
– Nie, nemám. Môj manžel sa vždy postará o to, aby bol aj tento deň pre mňa bezchybný.

Aká je vaša predstava ideálneho Valentína?
– Ako som už spomínala, večera, pokojne aj doma, dobré víno a najmä spoločnosť môjho manžela. Všetkým prajem nielen pekného a zamilovaného Valentína, ale každý deň v roku, aby ste mali pri sebe človeka, s ktorým vás bude baviť život.

Aké najväčšie vyznanie lásky ste dostali od svojho partnera?
– Povedala by som, že najväčšie vyznanie lásky, také naozaj romantické, som dostala od môjho manžela. Hoci sama nie som príliš romantická duša, predsa sa to udialo. Bolo to 7. júla, presne o 7. hodine ráno a 7. minúte, rok si už presne nepamätám, ale na tom nezáleží. Dôležité je, že vtedy ma požiadal o ruku. Povedal mi, aby sme sa išli spolu pozrieť na východ slnka. Boli sme v Turecku, prítomné boli aj moje deti a naši rodičia, hoci oni neboli svedkami samotnej udalosti. Po krásnej prechádzke po pláži sme si vychutnávali samotu. Ja som si na chvíľu ľahla na ležadlo, že veď si ešte spolu oddýchneme, a vtom si on kľakol na koleno do piesku a požiadal ma o ruku. Mal pri sebe prsteň a celé to bolo veľmi pekné a dojímavé. Keď sa však nad tým teraz zamýšľam, možno ešte silnejšie vyznanie lásky som dostala oveľa skôr. S manželom sme sa poznali iba týždeň. Po niekoľkých stretnutiach mi pomáhal s prípravou fotoprezentácie na moje 40. narodeniny a zostal u mňa. Ráno, keď som sa zobudila a otvorila oči, pozrel sa na mňa a povedal: „Vezmeš si ma?“ Bola som prekvapená, no odpovedala som mu „áno“. A on na to: „Ja viem, že je to správne a že to tak v živote dopadne.“ Takže sa ma na túto otázku spýtal dvakrát – vždy prekvapivo, vždy romanticky. Po tom týždni to bolo nielen nečakané, ale aj odvážne. A hoci sa to potom prirodzene vyvíjalo ďalej, pre mňa to bol krásny a výnimočný moment. A musím povedať, že v manželstve som šťastná.

Aká je vaša predstava ideálneho Valentína?
Nič v živote nie je úplne ideálne, ale keby som mohla zavrieť oči a snívať, môj ideálny Valentín by bol niekde na brehu mora. Predstavujem si zapadajúce slnko, krásne prestretý stôl s kyticou kvetov uprostred, vynikajúcu večeru, dobré víno a príjemný rozhovor s mojím manželom.
Keďže však vnímam Valentína nielen ako sviatok zamilovaných, ale aj ako oslavu lásky vo všeobecnosti, vedela by som si tam predstaviť aj svojich najbližších ľudí, ktorých veľmi ľúbim. Preto valentínske pozornosti nepatria len mne a môjmu manželovi Peťovi, ale vždy myslím aj na svoje deti, rodičov či sestru. Pre mňa je Valentín hlavne o láske ako takej – o blízkosti ľudí, ktorí majú to šťastie, že môžu lásku prežívať a vzájomne si ju dávať. A aj keď ten vysnívaný Valentín na pláži zatiaľ zostáva len predstavou, možno si ho spoločne spríjemníme aspoň dobrou večerou v Bratislave – všetci tí, ktorých som spomenula.