FOTO Adela a Viktor Vinczeovci: Po roku a pol majú dôvod na radosť! Syna nám už zobrať nemôžu

Viktor, s manželkou Adelou ste opäť súčasťou Let's Dance. Ako to máte so synčekom? Kto ho tentoraz každú nedeľu stráži?
– Minulý rok sme to dobre rozbehli, teraz to len rozšírime o ďalšiu babku a deda – mojich rodičov. Oni ho minulý rok nestrážili, lebo malý bol vtedy u nás relatívne čerstvo, ne-chceli sme ešte s ním tak cestovať atď... teraz bude na striedačku u našich a u Adeliných rodičov. Uvidíme, ako to bude fungovať, oba páry má veľmi rád, rád s nimi trávi čas a starí rodičia s ním tiež.

Ako postupuje váš adopčný proces? Schyľuje sa „konečne" ku koncu?
– Ešte nie. Dúfali sme, že sa to ukončí v prvej polovici roka 2024, ale stále nevieme kedy, lebo nemáme ešte termín pojednávania. Všetko pokračuje, nazval by som to, po starom. Nesústreďujeme sa na to nejako zásadne. Malý je super, nie je ani priestor na to, aby sme nad tým premýšľali, či máme všetky papiere ukončené. Dúfame, že to dobre dopadne, ale zároveň sa tým vôbec nestresujeme.

Hrozí tam ešte riziko, že sa to nejako „zvrtne" – že sa napr. môže ozvať jeho biologická matka?
– V tejto fáze by malo byť to riziko už úplne minimálne. Už je to v takom stave, že by sa muselo niečo zásadné stať na našej strane, a to sa nestane. Posunuli sa nejaké procesy, ale stále to nie je ukončené. Nemá napr. ešte naše priezvisko. To bude posledný krok, len zatiaľ nevieme povedať, kedy to bude.

Synčeka máte už vyše roka. Ako hodnotíte obdobie, odkedy vám pribudol do rodiny?
– Je to neuveriteľné, že to je už vyše roka. Malý je skvelý, turbo zlatý a dobrý chalan. Sme extrémne šťastní, samozrejme, zatiaľ, že to dopadlo tak, ako to dopadlo. Veci sa ešte môžu všelijako vyvinúť, máme k tomu stále rešpekt. Dni s ním sú krásne. Adelka je aktuálne primárny rodič. Je na ňu extrémne nadviazaný. Je z toho viac vyčerpaná, lebo jej niekedy neviem pomôcť. Kým neodíde niekam preč, malý chce len mamu a mamu. Stále jej „visí" na nohe. Niekedy s ním ráno vstanem skôr, urobím raňajky, no on si o 10 minút uvedomí, kde je mama. Adela je z toho viac vyčerpaná. Samozrejme, je dobré, že malý musí byť s mamou, ale má to aj nejaké limity pre matku.

A nie je to tým, že vy ste viac pracovne vyťažený a Adela je s ním viac?
– Nie, nie. Let’s Dance je pre ňu iba o nedeli. Nie je to o tom, kto je s ním viac doma, ale matka, špeciálne pri adoptovaných deťoch, je isté obdobie kľúčovejšia vzhľadom na to, čo sa stalo s tou predchádzajúcou matkou. Toto je normálne aj pri iných deťoch. Mama je v určitom období života to najdôležitejšie, čo človek má. Otec sa preklápa až v nejakom období. Čiže, keď bude mať malý napr. 4 – 5 rokov, zase to bude možno úplne naopak, že matka „neexistuje" a bude pre neho dôležitý iba otec a ja si možno nevydýchnem. Ale vtedy sa už bude vedieť sám obliecť, čiže nebude to celé iba na mne (úsmev). Mám veľkú úctu k Adelke, lebo na-ozaj, keď sme obaja s ním, ona sa nezastaví napriek tomu, že by som sa chcel hocijako zapojiť.

Boli ste s ním už niekedy sám aj viac dní? Zvládate sa o neho plnohodnotne postarať?
– Jasné. Je to super, mám to veľmi rád, lebo vtedy môžeme úplne fungovať. Keď sme s ním obaja, stále chce len mamu. Keď som s ním sám, ideme na ihrisko, výlet, chodíme aj na krúžky – napr. plávanie. Veľmi rád s ním trávim čas. Vtedy si mama môže oddýchnuť a takto si to niekedy plánujeme, aby sa mohla aj niekedy napr. dlhšie vyspať atď...

Už môžete prezradiť, koľko má synček rokov?
– Nemôžem presne povedať, že kedy sa narodil, ale onedlho bude mať dva roky.

Jeho meno stále tajíte?
– Nie, ale nechceme ho prezradiť. Už môžeme hovoriť hocičo, ale povedali sme si, že ešte počkáme, keď sa adopčný proces definitívne uzavrie, čo by malo byť cca niekedy na jar.

Všimla som si, že s ním už cestujete aj do zahraničia. To ste zo začiatku nemohli...
– Áno. Najprv sme nemohli, ale už môžeme. Ale keď idete s dieťaťom na dovolenku, a toto poznajú všetci rodičia, že keď tam nie sú s vami aj starí rodičia, tak to nie je dovolenka (smiech). Radšej s ním trávime kvalitný čas doma alebo na výletoch so starými rodičmi alebo s kamarátmi, kde je  veľmi rád. Môže to byť pokojne na Slovensku, alebo aj „iba" v Bratislave. Keď ideme k našim do Šale, ráno sa zobudí o 7., poviem mu „good morning", lebo ja s ním hovorím od úplného začiatku po anglicky, Adelka po slovensky. Ja som daddy, ona je mama. Malý to už rozlišuje, mne povie po anglicky, a keď mama na neho prehovorí, odpovedá jej po slovensky. No a keď sme u našich, on sa s nimi po zobudení zahrá a my môžeme dlhšie spať (úsmev).