FOTO Adela a Viktor Vinczeovci: Po príchode syna sme sa začali oveľa viac HÁDAŤ! Dôvod?

Viktor, kedysi ste boli pomerne dosť aktívny na sociálnych sieťach. Pred časom ste sa však odmlčali a nedávno ste sa po roku vrátili. Prečo?
– Bolo to pre malého bubáka. Chcel som viac času tráviť s ním a s Adelkou, nie s telefónom. Ten rok mi ukázal hneď niekoľko rovín: Sociálne siete sú top príčinou zlej spoločenskej situácie, ich benefity nedokážu prevýšiť riziká a sú pre mňa mentálnou záťažou navyše. Odmietam opäť spadnúť do pasce, v ktorej má človek v zásade kontinuálne vyčlenenú časť mysle na to, kedy čo zavesiť, komu odpísať a čo okomentovať. Čiže som tu, pre osvetu, zážitky z lietania či pre zdieľanie dôležitých príbehov. Ale moja terajšia prítomnosť nebude zďaleka taká intenzívna ako predtým.

Niektorí rodičia chránia tváričky detí na fotkách na sociálnych sieťach – vy nie ste výnimkou. Ukážete synčeka niekedy aj do tváre?
– Zverejňovanie vlastných detí do nekontrolovateľného online priestoru je jedna z najpodceňovanejších vecí, ktorú rodičia robia. Internet dokáže s naoko nevinnými fotkami strašidelné veci, ktoré si väčšina používateľov nedokáže ani predstaviť. Vysielali sme o tom niekoľko reportáží, vzniklo množstvo článkov. Okrem toho deti majú právo aj na súkromie, a tento konkrétny chlapec ho vďaka tomu, kto sú jeho rodičia, má narušené prakticky už od narodenia.

Neraz ste spomínali, že na syna hovoríte po anglicky. Prečo?
– Od začiatku sme bilingválna domácnosť. Adelka s ním hovorí po slovensky, ja iba po anglicky. Čiže ona je maminka a ja som daddy.

Súd vám pred časom oficiálne pridelil syna Maxa. Ako to funguje pri adopcii so zmenou krstného mena?
– Na poslednom súdnom pojednávaní, kde sa stávame oficiálne rodičmi (osvojiteľmi), dostane dieťa naše priezvisko. Následne sa na matrike vydáva nový rodný list, pričom v rámci tohto procesu je možné zmeniť aj krstné meno. My sme ho v každom prípade volali Maxík od prvého dňa.

Čo vám najviac chýba zo života pred dieťaťom?
– Rande, dovolenky vo dvojici a spánok bez kopancov do tváre. Tak ako sa teším zo súčasnosti s jedným magickým chlapcom, tak sa teším aj na budúcnosť, lebo jedného dňa to opäť bude aj o nás dvoch.

Je pravda, že ak všetko pôjde podľa plánov, budete mať aj druhé dieťa?
– Možno ste niečo zachytili, tak na vysvetlenie fungovania systému: Ak by sa tej istej matke náhodou narodilo ďalšie dieťa, úrady budú prioritne kontaktovať nás, aby spájali súrodencov. To sa môže stať zajtra alebo aj nikdy. Na to však treba byť oficiálne znovu zapísaný do zoznamu a my sme v ňom už skoro rok. Dávame si možnosť byť oslovení presne tak, ako sme to mali s naším Maxíkom.

Máte už plán, ako budete synčekovi vysvetľovať to, že je adoptovaný?
– Aj to je súčasťou povinnej prípravy. Dieťa sa to má dozvedieť čo najskôr, žiadne prekvapenia v tínedžerskom veku. V našom prípade by to ani nedávalo zmysel, lebo to budú aj tak všetci o ňom vedieť. Cieľom je z tejto témy vytvoriť v jeho dušičke normu. Že je normálne, že ľudia sú odlišní, s odlišnými príbehmi, zážitkami. Že to nie je nič, nad čím by sa ktokoľvek pozastavoval. Že je normálne, že každý z nás je originál, že svet robí krajším práve jeho rozmanitosť. Aby vedel, že ho budeme milovať, aj keby si s tým náhodou nevedel poradiť, lebo aj to je normálne. Preto o tom hovoríme a hovoriť budeme.

Dávali ste si pri adopcii kritériá? Chlapec, dievča, blond, tmavý?
– Čím viac kritérií si človek dá, tým dlhšie bude čakať. Naším kritériom bol iba vek do 3 rokov a žiadne veľké zdravotné komplikácie. A čakali sme cca dva roky.

Dieťa je obrovská životná zmena. Nenastala medzi vami aj nejaká kríza? Vraj sa to deje veľmi často…
– Krízu nie, ale Maxík určite najviac zmenil náš vzťah. Sedem rokov sme sa nehádali a zrazu občas po sebe štekneme. 90 percent prípadných treníc pripisujeme fyzickej vyčerpanosti. Vtedy človeka štartujú aj hlúposti, ktoré by nikdy v minulosti neriešil. Snažíme sa v tom byť neustále vedomí, uvedomujúc si, prečo sa to deje, mať k sebe úctu a najmä nevyčítať si, keď sme (aj sami seba) občas nezvládli. To si človek vytvára ešte väčší tlak, aký je zlý rodič a partner. Základom je prijať, že to tak skrátka občas je. A odkaz Maxíkovi, ak toto náhodou s odstupom rokov niekde číta: neber to osobne, to všetci rodičia riešia, veľmi ťa ľúbime.

Stalo sa vám, že synček vás poriadne nahneval? Ako to riešite?
– Mám tendenciu byť občas zbytočne prísny. Čím viac dieťa kričí, tým tichší chcem byť ja. Čím nahnevanejšie, tým pokojnejší. Slovami Adelky – dieťa je zintenzívňovačom pravdy o nás.

Mnohé ženy sa dávajú esteticky vylepšovať. Môžete prezradiť, či má Adela nejaké úpravy? Mezoterapiu či botox?
– Nič. Ani pichnuté, ani ponaťahované. Ale hračiek nemáme doma toľko, koľko máme krémikov.

Nedávno ste urobili pilotné skúšky. Pre akú spoločnosť lietate? Bude to pre vás práca na plný úväzok alebo len part time?
– Lietam pre spoločnosť, kde mi vo všetkom vychádzajú v ústrety. Ak všetko pôjde podľa plánov, prvý let s pasažiermi by som mal odletieť v júni.

K čomu by ste prirovnali skúšky na lietanie z hľadiska náročnosti?
– K peklu na zemi. Ale keď sa to napokon podarí, je to neuveriteľný pocit. A rovno aj odpoveď na opakujúcu sa otázku – mám licenciu na Boeing 737.

Ako dlho trvala príprava na pilota a koľko peňazí vás to stálo?
– Do Boeingu som si prvýkrát sadol po cca dva a pol roku, odkedy som začal s úplne prvými výcvikmi na malej Cessne. A pripraviť si treba postupne dokopy cca 70-tisíc eur.

Viem, že sa vás ľudia pýtajú, či si bielite zuby. Tak, aká je pravda?
- Nebielime. Obaja sme mali strojčeky a a ja som trochu viac vysadený na zuby, takže poctivá rutina musí byť. Každý večer niť (medzizubná sa mi nevojde medzi zuby) a hydrosonická kefka a minimálne raz do roka dentálna hygiena. Výsledok – všetko vlastné zuby a dodnes ani jedna plomba.

K nedávnemu atentátu na pána Roberta Fica - poznáte ho osobne, keďže kedysi ste pracovali ako redaktor.  Aký máte názor na to, čo sa mu stalo?
- Ešte ako redaktor som s ním veľakrát nakrúcal. A táto udalosť je, samozrejme, príšernou správou o stave našej krajiny. Také niečo by sa nemalo nikdy nikomu stať. Je to neakceptovateľný čin. A aj vo vysielaní Televíznych novín sme premiérovi želali skoré uzdravenie.