DEJEPIS ÚCHYLIEK A HRÔZY 2: Veliteľ komanda SS Dirlewanger: Beštiálny PEDOFIL pálil deti ZAŽIVA

Na jeseň 1944 sa z Poľska na Slovensko presunula najbrutálnejšia bojová jednotka nacistického Nemecka. Jej členmi boli vrahovia, psychopati, sexuálni devianti a násilníci toho najťažšieho kalibru, zocelení v bojoch s povstalcami v Poľsku i v Bielorusku. Na jar 1940 sa Adolf Hitler po porade s ríšskym vodcom SS Heinrichom Himmlerom rozhodol vytvoriť špeciálnu bojovú jednotku zloženú výhradne z ľudí odpykávajúcich si trest odňatia slobody za pytliactvo a zločiny s ním spojené. Ako udáva historyweb.sk, podľa Himmlerových predstáv sa mal sformovať špeciálny oddiel pytliakov, ktorý by sa používal najmä v horských oblastiach proti partizánom. Vybraných bolo približne päťdesiat mužov, ktorí sa podrobili krátkemu, ale intenzívnemu dvojmesačnému výcviku v Oranienburgu v Nemecku. Veliteľom  novej jednotky sa stal Oskar Dirlewanger, podľa ktorého získala svoje meno. Dirlewanger bol veteránom z prvej svetovej vojny. Patril k aktívnym členom NSDAP (strana Adolfa Hitlera) a rýchlo stúpal v straníckej hierarchii, až kým ho neodsúdili na dva roky pre sexuálny styk s maloletým dievčaťom. Ako pedofila ho vylúčili z NSDAP, ale neskôr ho vďaka vplyvným známostiam opätovne prijali a začlenili do SS.

Dirlewanger v roku 1940 padol do oka prvému mužovi SS Heinrichovi Himmlerovi, ktorý ho poveril úlohou založiť špeciálne komando SS. Pridelili mu poddôstojníkov Waffen-SS odsúdených za menšie priestupky a niekoľko nových pytliakov. Veľkosť oddielu sa na jeseň 1940 rozrástla na približne 80 mužov. Vo februári 1942 sa Dirlewangerovo komando presunulo na územie okupovaného Bieloruska. V Bielorusku pôsobilo 30 mesiacov, až do júla 1944. Práve tu spáchalo svoje najodpornejšie vojnové zločiny a vyslúžilo si povesť najkrutejšej jednotky Tretej ríše. 22. marca 1943 vtrhli v popoludňajších hodinách do bieloruskej dediny Chatyň ozbrojení muži v uniformách. Prekvapených obyvateľov obce vydurili zo svojich domovov a za kriku a nadávok ich všetkých nahnali do drevenej stodoly. Nasledovalo niekoľko minút hrôzy. Budovu obložili slamou, poliali benzínom a zapálili. Ľudí, ktorí sa v panike pokúsili z horiacej stodoly utiecť, skolila smrteľná dávka z guľometu. Oheň nakoniec zachvátil všetky domy v Chatyni, dedina navždy zmizla z mapy Európy.

Koncom roka 1942 mal už Dirlewangerov oddiel veľkosť práporu o celkovej sile približne 750 mužov a k dispozícii dostal aj delostrelectvo a automobily na rýchlejší presun. Dirlewangerovi vojaci nebrali zajatcov a bez milosti vraždili partizánov rovnako ako civilné obyvateľstvo bieloruských dedín. Odhaduje sa, že majú na svedomí smrť minimálne 30 000 ľudí. Drvivá väčšina zabitých Dirlewangerovými mužmi boli civilisti, ktorí nemali žiadnu spojitosť s partizánskym odbojom.

Ako ďalej píše historyweb.sk, napriek mnohopočetným sťažnostiam Dirlewangerov prápor nielenže nebol stiahnutý z  Bieloruska, ale v júli 1943 bol dokonca posilnený o vyše 300 mužov z koncentračných táborov Dachau, Sachsenhausen a Mauthausen. Kým dovtedy bol prápor zložený takmer výhradne z pytliakov, tentoraz doňho boli zaradení kriminálnici rôzneho druhu, odpykávajúci si tresty za vraždy, ublíženie na zdraví, ozbrojené lúpeže, znásilnenia, ale aj asociálne živly a psychopati. Začiatkom augusta 1944 bol Dirlewangerov pluk presunutý do Varšavy, aby pomohol potlačiť povstanie Poliakov. Piateho a šiesteho augusta Dirlewangerova jednotka zastrelila 40-tisíc ľudí. Znásilňovali ženy, deti využívali ako živé štíty, vypaľovali nemocnice aj s pacientmi. Zajatci sa nebrali na oboch stranách a Nemci masakrovali ozbrojených povstalcov rovnako ako skrývajúce sa ženy, deti a starých ľudí. Dirlewangerovi trestanci posilnení alkoholom sa vrhali do útokov s beštiálnou zúrivosťou. Zdravotné sestry večer priviedli do tábora, hromadne ich znásilnili a potom zavraždili. Oskar a jeho muži boli tak desiví a krutí, že ich dokonca vyšetrovala samotná SS. Medzi ich najobľúbenejšie záľuby patrilo znásilňovanie detí, pálili ich zaživa alebo ich živých hodili vyhladovaným psom. Medzi jeho beštiálne činy patrí aj masaker vyše 500 detí, kedy si dal Oskar extrémne záležať, aby každé jedno zomrelo. Pri tomto obrovskom počte však prikázal, aby jeho podriadení šetrili nábojmi a zvyšné deti tak boli ukrutne zavraždené bajonetom.

Oskar Dirlewanger bol za príkladné vedenie boja v uliciach mesta povýšený na SS-Oberführera, a dokonca mu bol udelený aj Rytiersky kríž. Po skončení ťažkých bojov o Varšavu sa jednotka rozrástla na vyše 4 000 mužov a už niesla oficiálny názov SS-Sturmbrigade Dirlewanger. Koncom roka 1944 mala brigáda už vyše 6 000 mužov. Vo februári 1945 sa Himmler rozhodol transformovať brigádu opäť a oficiálne sa z nej stala 36. granátnická divízia Waffen-SS (v znaku mala dva prekrížené ručné granáty), no divíziou bola len na papieri. Keďže Dirlewanger bol 15. februára 1945 ťažko ranený v boji, vedenie divízie po ňom prebral SS-Brigadeführer Fritz Schmedes, ktorý stál na jej čele až do apríla 1945, keď ju juhovýchodne od Berlína definitívne zničili Sovieti. To už bol jej pôvodný veliteľ Oskar Dirlewanger v civile a pokúšal sa ukryť v južnom Nemecku, ale nakoniec ho Spojenci predsa len chytili.

Začiatkom júna 1945 umiestnili Francúzi Dirlewangera do zajateckého tábora v nemeckom Altshausene. Strážnu službu v ňom vykonávali aj príslušníci poľskej armády. Keď sa dozvedeli skutočnú totožnosť onoho vysokého, vychudnutého muža so zjazvenou tvárou, neustále ho mučili a bili. Poľskí vojaci sa Dirlewangerovi chceli pomstiť za zverstvá páchané jeho mužmi počas Varšavského povstania a každý deň ho surovo mlátili, kým nestratil vedomie. V noci zo 4. na 5. júna 1945 sa Poliaci rozhodli ukončiť jeho trápenie  a dobili ho na smrť v jeho cele. Prezident Jozef Tiso zvrhlému a beštiálnemu vrahovi 30. októbra 1944 udelil najvyššie vojenské vyznamenanie Slovenský vojenný víťazný kríž prvej triedy s mečom. 

Zdroje: historyweb.sk, kniha Krvavé územie

Mohlo by vás zaujímať: