Dcéra Barbora Zvaríková prehovorila o smrti Evy Krížikovej: POSLEDNÉ MINÚTY s milovanou mamou!

Ako sme sa dozvedeli z blízkeho okolia herečky, pani Eva Krížiková zomrela v doobedňajších hodinách v nemocnici v Malackách. Tam ju priviezli zhruba pr ed mesiacom pre problémy so srdcom. Odišla v spánku. Jej milovaná dcéra Barbora s ňou bola do poslednej chvíle. „Napriek tejto ťažkej situácii som mohla prísť za mamou. Už sa nemala dobre, tak som utekala za ňou. Stihla som ju v hodine dvanástej. Bola som pri nej. Je to veľmi bolestivé a náročné,“ povedala nám so smútkom v hlase Krížikovej dcéra v deň jej úmrtia.

Mamu nemohla vidieť už zhruba tri týždne pre prísne opatrenia kvôli koronavírusu. Každý deň však volala do nemocnice a informovala sa, ako sa má a či je všetko v poriadku. Eva Krížiková sa pred rokmi stiahla do ústrania a zostala žiť v dome pri bratislavskom Slavíne, ktorý kedysi obývala s manželom, rovnako slávnym hercom Františkom Zvaríkom.

Po jeho smrti (v auguste 2008, pozn. red.), zdravotne chradla, fyzicky aj psychicky. Istý čas ešte hrala v divadle, ale nakoniec sa pred okolitým svetom a kolegami uzavrela úplne. Z luxusnej vily prestala vychádzať, ale vysnívaný pokoj nenašla. Život jej strpčovali konflikty s nevlastným potomkom, synom Františka Zvaríka z predchádzajúceho manželstva, ktorý zostal žiť v jednej časti vily.

Herečka odišla žiť do seniorcentra na Záhorí. Herečka tam bola pod neustálym dohľadom zdravotníkov. Sociálni pracovníci zase seniorom vymýšľajú spoločenský program. Krátko pred letom minulého roka sa jej pohoršilo so srdcom. A keďže zrejme Krížiková tušila, že sa pomaly blíži jej koniec, aj preto sa začala zbavovať majetkov.

Veľký dom pod Slavínom, v ktorom prežila najkrajšie roky s manželom Františkom Zvaríkom, rodina predala. Stalo sa tak v septembri 2019. Kúpil ho jeden zo susedov, ktorý býva o ulicu ďalej. Nehnuteľnosť padla do oka honorárnemu konzulovi Jamajky, známemu advokátovi a kamarátovi mnohých našich celebrít Mariánovi Valkovi.

Eva Krížiková bola dlhoročnou členkou SND. Účinkovala v mnohých televíznych inscenáciách a vo filmoch už od svojej mladosti. Vynikla ako interpretka komediálnych, ale aj tragických postáv. Narodila sa v Bratislave 15. júla 1934. Po skončení štúdia na konzervatóriu zakotvila v roku 1954 v SND.

Vytvorila vyše 90 postáv. Za prelomovú označila kritika jej postavu Xénie v kompozícii hier Maxima Gorkého V predvečer. Pred kameru sa prvýkrát postavila vo filme Lazy sa pohli (1951) režiséra Paľa Bielika. Za herecké umenie získala ocenenia Krištáľové krídlo, Kvet Tálie či Cenu Andreja Bagara.