BEŠTIÁLNE VRAŽDY SLOVENSKA: Škrtič Juro bol hlúpy bača! Napil sa Okeny a zabíjal mladé dievčatá

Juraj Lupták bol viacnásobným vrahom, ktorý v 80. rokoch terorizoval okolie Banskej Bystrice. Narodil sa v roku 1940. Bol to primitívny alkoholik a pastier. Od svojich dvanástich rokov vyrastal v detských domovoch a od sedemnástich si veselo popíjal čistiaci prostriedok na okná. Po ukončení osobitnej školy nastúpil na banícke učilište, ktoré však nedokončil.

Neskôr bol zamestnaný ako pastier, závozník alebo pomocný robotník na stavbe. Najradšej však nepracoval, iba sa túlal a žil, ako prišlo. Bol aj zavretý za trestný čin krátenia dane a aj za marenie výkonu úradného rozhodnutia. Do dejín zločinu sa zapísal ako zlodej, násilník a napokon trojnásobný vrah, ktorý odvisol na šibenici. Bol predposledným vrahom popraveným na Slovensku.

Lupták si svoje obete vyberal náhodne, ale miesta vrážd mal dobre vytypované. Dopredu si premyslel aj všetky únikové cesty. Staral sa aj o to, aby na jeho odeve neostali žiadne stopy a raz si to oblečenie dokonca i vypožičal. Jeho séria vrážd sa začala 6. mája 1978 za Banskou Bystricou. V jedno pekné popoludnie jednoducho zozadu prepadol 20-ročnú dievčinu a škrtil ju, až kým neupadla do bezvedomia. Potom ju znásilnil, a keďže mu to zrejme nestačilo, ukradol jej aj 500 korún.

Prešli štyri roky, počas ktorých si zrejme Juraj Lupták myslel, že ho nikdy nechytia. Prišiel však 2. jún 1982 a on si na Suchom vrchu pri Banskej Bystrici vyhliadol svoju ďalšiu obeť. Bolo ňou ledva 15-ročné dievča, ktoré ho upútalo svojou mladosťou a batohom, ktorý malo na chrbte. Okrem toho, že ho chladnokrvne zavraždil, ukradol mu aj hodinky, náušnice a spomínaný batoh. To všetko v opojení Okenou a lacným vínom.

Jeho drzosť, ak sa to dá tak nazvať, sa však stupňovala a Lupták znova zaútočil už po mesiaci. 18. júla 1982 spáchal vraždu takmer v centre mesta pri budove vtedajšieho Krajského národného výboru. Aby sa nenamáhal škrtením, pripravil si veľký kameň. V tme za budovou vyčkával na nejakú mladú ženu. Keď netušiac prešla okolo tejto ľudskej beštie, vrhol sa na ňu Lupták zozadu a začal ju mlátiť kameňom do hlavy. Keď stratila vedomie, chcel ju znásilniť, no neurobil tak, lebo mala práve menštruáciu. Po chvíli sa žena prebrala, a tak ju dobil na smrť a ukradol jej aspoň náušnice.

pokračovanie na ďalšej strane:

Svoje obete nevraždil Juraj Lupták len so sexuálnym zámerom, chcel ich tiež umlčať a zbaviť sa „svedkov”. Napriek tomu, že išlo o veľmi primitívnu osobnosť, svoje konanie si uvedomoval a alkohol zvyšoval jeho agresivitu. Mladé ženy si vyberal úmyselne, nielen preto, že ho priťahovali, ale aj pre ich fyzickú slabosť.

Rekonštrukcie vrážd si doslova užíval. Predvádzal sa pri nich a s radosťou ukazoval všetky detaily. Akoby bol na seba pyšný. Až keď prišiel na to, že mu hrozí trest smrti, začal všetko popierať. Myslel si totiž, že si odsedí len pár rokov, ktoré odpracuje v bani a z peňazí vynahradí škodu rodinám svojich obetí.

Odborníci sa zhodli, že v jeho prípade neprichádza do úvahy žiadna náprava. Nepomohol by ani dlhoročný trest či kastrácia. Išlo o polyformnú psychopatickú osobnosť s defektnou sexualitou a citovou a sociálnou nezrelosťou. Na svoje vraždy sa vždy vopred pripravil a detailne ich plánoval, vedel, že bude vraždiť.

Krajský súd v Banskej Bystrici odsúdil Juraja Luptáka za trojnásobný trestný čin vraždy, trojnásobný trestný čin krádeže a dvojnásobný trestný čin znásilnenia na trest smrti, ktorý bol vykonaný v Bratislave 16. júla 1987. Priam nepochopiteľný je však fakt, že hoci Lupták ledva dokončil osobitnú školu, dokázal oklamať detektor lži, čo bolo pre odborníkov obrovskou záhadou. Navyše dokázal predpovedať počasie.