Dzurinda pred ňou utekal: Zomrela slávna žeriavnička Cingeľová, aké je jej posledné želanie?
21. 9. 2024, 12:00

Zdroj: Socialisti.sk
Vo veku 71 rokov zomrela v pondelok najznámejšia slovenská žeriavnička Zuzana Cingeľová. Slovensko stratilo jednu z najstatočnejších žien, ktorá sa odvážila postaviť aj politikom. Bola symbolom boja za sociálne práva. Zomrela pri svojich blízkych v rodnej Strede nad Bodrogom (okres Trebišov). Poznáme jej posledné želanie!
Zdroj: Peter Ličák
Zdroj: archív
Zdroj: Peter Ličák
Galéria k článku
Verejnosť si Zuzanu Cingeľovú (†71) pamätá ako bývalú žeriavničku, odvážnu bojovníčku, ktorá viedla dlhý spor s košickými železiarňami týkajúci sa pracovných podmienok v podniku. Súd doteraz právoplatne nerozhodol. Upozorňovala na porušovanie bezpečnosti práce v studenej valcovni.
Ako príklad uviedla, že zamestnanci podpisovali papier o absolvovaní školenia o bezpečnostných predpisoch, hoci sa žiadne neuskutočnilo. V roku 2004 protestovala pred Úradom vlády SR, 17 dní tam prespávala v stane a držala hladovku.

Vtedajší mocní na čele s premiérom Mikulášom Dzurindom ju ignorovali, odmietli sa s ňou stretnúť, úrad vlády odmietol poskytnúť elektrinu na jej lekárske vyšetrenie, keď sa jej zhoršil zdravotný stav. Hladovku neprerušila, ani keď jej zomrela mama. “Už jej nepomôžem, ale tu bojujem za všetkých,” povedala vtedy.
Obetovala sa tak za iných vo svojom boji za práva pracujúcich. Hladovku ukončila iba preto, aby o zlých podmienkach slovenských pracujúcich a o dopadoch reforiem na nich porozprávala v európskom parlamente a na iných medzinárodných fórach. Neskôr chodila na politické mítingy a Mikuláš Dzurinda pred ňou viackrát utekal.
Peniaze nechcela, chcela spravodlivosť
Dostalo sa za jej za toto všetko množstvo krivdy. Vyhodili ju z práce, ušlo sa jej množstvo vyhrážok. Dlho sa americkými majiteľmi oceliarní súdila. "Nechcem peniaze. Chcem spravodlivosť, aby sa to už nikomu viac nestalo. Chcem naďalej pracovať v U.S. Steele na žeriave,” vravela. Ostatné roky žila z mizerného dôchodku, keby mlčala, mohla ho mať oveľa vyšší. Aj tak o sebe stále hrdo vyhlasovala, že je robotníčka a neuhla do poslednej chvíle.
Zdroj: Peter Ličák
Streda nad Bodrogom, dom Zuzky Cingeľovej.
Eduard Chmelár o nej napísal: “Svojou odvahou a nezlomnosťou bola vzorom pre všetkých pracujúcich, ktorí dnes ohýbajú chrbty v neľudských podmienkach a tvrdia, že so svojimi životmi nemôžu nič robiť.” O smrti Z. Cingeľovej informoval aj poslanecký asistent Artur Bekmatov, s ktorým nebohá zakladala socialistickú politickú stranu, neskôr ju však opustila. “Vážil som si ju pre jej nezlomnosť a priamočiarosť. Pre mňa bola a navždy zostane skutočnou osobnosťou,” uviedol.
Zdroj: TASR
Zuzana Cingeľová v roku 2004 protestovala pred Úradom vlády SR, 17 dní tam prespávala v stane a držala hladovku.
Zuzka Cingeľová zomrela vo svojom rodisku v Strede nad Bodrogom pri slovensko-maďarskej hranici. S rodinou svojho syna žila na kraji obce, pri národnej prírodnej rezervácie, kde žijú korytnačky. Žila spoločensky naplno, rasizmus jej bol proti srsti, zaujímali ju osudy iných ľudí a snažila sa im pomáhať.
No ostatné mesiace ju ťažili problémy s pohybovým ústrojenstvom, väčšinu času bola doma. “Mali sme výborný vzťah,” uviedol starosta obce Zoltán Mento. Miestni ju mali radi. Skromnosť si zachovala do posledných chvíľ a pred smrťou spísala závet.
Oto Čejka je najmladší syn zosnulej Zuzany Cingeľovej. Do jej posledného výdychu bol pre ňu oporou. Ostatné dni ju trápili zdravotné ťažkosti spojené s cukrovkou. Odrezali jej prst na nohe, ale gangréna postupovala. V nemocnici podpísala reverz a syna prosila, aby ju viac do nemocnice nedával, že chce zomrieť doma. Sľúbil jej to. Bol pri nej aj vo chvíli, keď sa pobrala na onen svet.
Zrazu začala mať dýchacie ťažkosti. “Dvadsať minút som ju oživoval, do príchodu záchranárov. Ale poviem vám, ja keď budem umierať, mne nech nevolajú zdravotníkov. Kým sa oni rozbaľovali, mne kázali vykonávať jej resuscitáciu. Oni sa tu rehotali, nahlas rozmýšľali, čo budú robiť. Až keď prišla sanitka s lekárom, až tí sa zachovali profesionálne. No žiaľ, už bolo neskoro, v tom čase už pol hodiny nedýchala,” zaspomínal si na ostatné minúty so svojou mamou usmievavý muž.

Zdroj: Socialisti.sk
Pri bilancii života ženy, ktorá mu dala život, si trochu pozúfal. Prežili totiž ťažké príkoria: “Mamu aj zbili, keď protestovala pre U. S. Steelom. To je taký dlhý príbeh, že by bol aj na knihu. Zobrali nám všetko!” Po tom, ako prišla o prácu, prišla aj o dom a strechu nad hlavou a stali sa z nich bezdomovci. Iba vďaka majetku, ktorý zdedila po otcovi, mali kde skloniť hlavu.
“Bol to však starý dom a my sme nemali peniaze na rekonštrukciu. Mama dostávala najmenší dôchodok. Ale postupne sme ho prerábali. Keď sme čosi usporili, kúpili sme cement a nohami som ho miešal. Bol to extrém,” vraví Oto, ktorý s mamou šiel peši z Moldavy nad Bodvou do Bratislavy protestovať pred úradom vlády. Aj do Bruselu či Londýna.
Zuzana Cingeľová v sebe na sklonku života objavila vraj liečiteľské schopnosti. Aspoň to o nej tvrdí jej syn Oto: “Chodili za ňou aj zo zahraničia. Žijú ľudia, ktorým pomohla. Aj takí, ktorí mali vážnu rakovinu. Príde na rozlúčku s ňou muž z Ameriky, ktorého zbavila všetkých nádorov. Avšak liečila iba takých, ktorých chcela. Boli za ňou aj bohatí a núkali jej peniaze, no odmietla ich. Ale tú najchudobnejšiu rómsku rodinu neodmietla a dala ich dokopy všetkých."