Reklama

ZDRVUJÚCE svedectvo slovenskej učiteľky o ukrajinských deťoch: Z TÝCHTO slov vám zostane ťažko

Video Player is loading.
Stream Type LIVE
Advertisement
Current Time 0:00
Duration 0:00
Remaining Time 0:00
Loaded: 0%
    • Chapters
    • descriptions off, selected
    • subtitles off, selected
    MICHALOVCE: Veľkokapacitné krízové centrum sa stará o utečencov z Ukrajiny nonstop
    Reklama
    Ingrid Timková

    Ingrid Timková

    Redaktorka

    Správy o hrôzach vojny na Ukrajine denne prinášajú médiá prostredníctvom svojich vyslaných redaktorov či svedectiev očitých svedkov. Napriek tomu sa nepochopiteľne nájdu ľudia, ktorí zničujúcu inváziu ruskej armády spochybňujú, bagatelizujú jej brutalitu a pod statusy o mučení a vyvražďovaní civilistov dávajú usmievajúce smajlíky. Poriadnu príučku im dala učiteľka Hana z Trnavy.

    Pred pár dňami učiteľka Hana Halajová Lišková napísala na sociálnu sieť poriadne nahnevaný príspevok. Urobila tak po náročnom dni v práci a vzhľadom na to, aké komentáre denne číta v rôznych príspevkoch na aktuálne dianie v Ukrajine a ospravedlňovanie neľudskosti.

    Video Player is loading.
    Stream Type LIVE
    Advertisement
    Current Time 0:00
    Duration 0:00
    Remaining Time 0:00
    Loaded: 0%
      • Chapters
      • descriptions off, selected
      • subtitles off, selected
      Plač Vasju z Perečina, otca ukrajinského chlapčeka Dávida (4), po ich zvítaní na hranici

      Hana učí ukrajinské deti - siedmakov, ôsmakov a deviatakov v jazykovom kurze na škole, kde vyučuje. Podľa nej sú úžasné, snažia sa, aby sa toho naučili čo najviac. V ten deň boli na konci vyučovania už unavení po celom týždni, tak si dali oddych a rozprávali sa o všeličom. Aj o Ukrajine. "A jedno dievča mi ukázalo svoj dom. Predtým a potom. Žila v Buči. Je veľmi mĺkva, introvertná. Činžiak - zelený, taký rohový dom. A ruiny. Slzy sa mi tisli do očí. Aj jej. Pozerá si tie fotky na mobile často. A neverili by ste, zbombardovali ho Rusi. Nie Ukrajinci. To vedela," začala s opisom diskusie.

      Zdroj: Emilio Morenatti

      Desaťročný chlapec Vova čaká pred márnicou na pohreb svojej matky Maryny v meste Buča v Kyjevskej oblasti počas 56. dňa ruskej invázie na Ukrajinu v stredu 20. apríla 2022. Vovova matka zomrela, keď sa viac ako mesiac ukrývali v chladnej pivnici počas ruskej okupácie.

      Ďalšia ukrajinská tínedžerka vie o niektorých svojich kamarátoch, ktorí nestihli utiecť, že sú mŕtvi. "Je z dedinky asi 25 minút vlakom od Kyjeva. Má kamarátku, 15- ročnú, ktorá je tehotná. Znásilnil ju ruský vojak. Ruský, nie z bataliónu Azov, aby sme boli presní a jednoznační," vysvetľovala učiteľka Hana. Pokračovala už s výčitkou: "A toto mi hovoria deti. So slzami v očiach. A nezdá sa mi, že by boli tieto deti špiónmi CIA alebo platní EÚ, NATO či USA. Nerozumejú tomu, prečo ich Rusi nenávidia." 

      Jedna z ďalších jej žiačok má veľa priateľov Rusov. A tí, podľa jej opisu, jej na začiatku vojny písali, či je už v pohode, či sú už oslobodení od nacistov a Banderovcov. A ona, že od akých nacistov? "Tak nás oslobodzujete, že sme museli utiecť, písala im, ako to u nich bolo. Ale kamaráti jej neverili. Vnímajú to úplne inak ako ona. Jej otec je Čečenec, ale s mamou sú rozídení... Chodievala k nemu do Čečenska. A nerozumela tomu, prečo sa tam musí hovoriť iba po rusky. Naštvalo ju to, tak sa vtedy rozhodla, že keď sa vráti domov na Ukrajinu, bude hovoriť iba po ukrajinsky. Oni totiž hovoria v podstate dvojjazyčne- ukrajinsky aj rusky. A takto motivovaná sa rozhodla napísať referát z biológie v škole po ukrajinsky. A učiteľka jej na tento jej počin povedala, že ten referát musí prepísať do ľudskej reči, teda do ruštiny, lebo je to hodina biológie a nie hodina ukrajinského jazyka..A tak sa ma spýtala, či si myslím, že v Ukrajine je potláčaná ruština," dodala Hana s tým, že dievčatku nevedela odpovedať.

      Zdroj: Emilio Morenatti

      Dvadsaťtriročnú Oksanu nesie v náručí jej manžel v nemocnici v ukrajinskom meste Ľvov 13. mája 2022. Oksana prišla o obe dolné končatiny a štyri prsty na ľavej ruke počas výbuchu bomby neďaleko svojho domu 27. marca. "Nastal výbuch. Hneď potom som cítila, že mi nohy padajú do prázdna. Snažila som sa rozhliadnuť a videla som, že už nemám nohy - len kosti, mäso a krv".

      Prekvapilo ju, že si vážia svojho prezidenta. "Veď tu si pomaly celý slovenský národ myslí, aký je to zapredanec, narkoman, komik, fašista," napísala emotívne. Úplne ju dojal záver debaty s jej ukrajinskými žiakmi. Prečítajte si ho v popise fotky v GALÉRII. 

      Mohlo by vás zaujímať:

      Autor článku

      Ingrid Timková

      Redaktorka
      Narodila sa v Kráľovskom Chlmci, žije a pracuje v Prešovskom kraji. Ako novinárka pôsobí od roku 2004. Za svoju novinársku tvorbu získala medzinárodnú cenu za sériu reportáží o leteckej havárií slovenských vojakov pri obci Hejce, bola nominovaná na Novinársku cenu. Vyštudovala masmediálne štúdiá na Prešovskej univerzite. Venuje sa mapovaniu aktuálneho spoločenského diania, ale aj regionálnej politike, krimi či občianskym problémom. Je vydatá, má dvoch dospelých synov.