To je rodina! Stojí za známymi slovenskými kúpeľmi, kde vystavala aj pavilón pre vyvolených

Prvá zmienka o tomto šľachtickom rode je z roku 1187 - vtedy sa nazývali Bakoch de Genere Erdewd. Ich meno je odvodené od obce Erdőd (rumunsky Ardud) na pomedzí dnešného Maďarska a Rumunska. V roku 1511 získali Erdődyovci s prívlastkom de Monyorókerék et Monoszló od kráľa Vladislava II. grófsky titul - ako jediný rod pred vládou Habsburgovcov.

Erdődyovci mali aj na Slovensku zaujímavé majetky. Od 16. do 18. storočia im patril Smolenický zámok. Žiaľ, za ich vlastníctva chátral, pretože nemali peniaze na jeho opravu. Dnes ho vlastní SAV. V lete tu denne od 10. do 18. hod. robia každú hodinu prehliadky. Vstupné pre dospelých je 2,50 €, deti, študenti a dôchodcovia platia 1,50 €.

Krásny je aj okolitý anglický park. Nakrúcala sa tu napríklad rozprávka Husiarka a kráľ s Petrou Vančíkovou a Michalom Dočolomanským.

Piešťanské kúpele sú spojené s rodinou Winterovcov. Tí však boli iba nájomcovia, majiteľmi boli grófi Erdődyovci. O rozmach kúpeľov sa zaslúžil Jozef Erdődy, radca a podkancelár uhorskej dvorskej kancelárie, kráľovský hlavný dvorník a krajinský komorník.

K pôvodnej budove so spoločnými kúpeľmi dal začiatkom 90. rokov 18. storočia pristaviť krytý bazén pre honoráciu s názvom Gehbad - Panský kúpeľ. V roku 1821 dal postaviť klasicistickú budovu s vaňovými kúpeľmi s prvým piešťanským zrkadliskom - sú to dnešné Napoleonské kúpele III.

Aj zámok v Hlohovci patril Erdődyovcom: od roku 1720 až do roku 1945. Pôvodný hrad prestavali na barokový kaštieľ. Od 90. rokov minulého storočia bol nevyužitý a chátral až do roku 2014, keď sa najprv dobrovoľníci a potom aj mesto pustili do jeho rekonštrukcie.

Vlani v júni ho otvorili verejnosti. Vstupné pre dospelých sú 3 eurá, deti od 8 do 15 rokov platia 2 eurá. Od 26. júna do 14. augusta je tu napríklad výstava Na šindli a INAK(šie), zbierka viac ako 150 výtvarne spracovaných drevených šindľov.

Pri zámku je i Empírové divadlo, postavené grófom Jozefom Erdődym v roku 1802 pri príležitosti návštevy cisára Františka II. Otvárací koncert odohral Ludwig van Beethoven. Ideálnym miestom na prechádzku sú francúzske terasové záhrady v Zámockom parku. Nachádza sa tu i najväčší platanový háj v strednej Európe.

Posledný gróf, Vilmos Erdődy, bol po druhej svetovej vojne označený za kolaboranta nacistického Nemecka a jeho majetky prepadli štátu. Priamych potomkov nemal, hoci niektorí podvodníci sa po vzniku samostatného Slovenska za nich vydávali a snažili sa získať bývalý majetok Erdődyovcov.

+ Piešťanské kúpele - rodina Winterovcov bola len ich nájomcom.
+ Zámok v Hlohovci, ktorého vrátenie žiadali potomci rodu.
+ Erdődyho palác na Ventúrskej ulici v Bratislave.
+ V 16. až 18. storočí vlastnili Smolenický zámok. Chátral, nemali peniaze na jeho opravu.
+ Pozemky v Bojnej, Podhradí pri Duchonke, Čiernych Kľačanoch, Zlatých Moravciach, Hlohovci, Šulekove a v Červeníku.

Z rodu pochádzal i kardinál Tamás Bakócz (1442 - 1521) z Erdődy. Bol uhorský prímas, kancelár kráľa Mateja Korvína, ostrihomský arcibiskup, biskup v Egri, patriarcha konštantinopolský. V roku 1513 získal pri voľbe pápeža len o niekoľko hlasov menej ako Giovanni Lorenzo Medicejský, neskorší pápež Lev X.

Ako prvý použil meno Erdődy s prívlastkom de Monyorókerék et Monoszló Peter Erdődy v roku 1526. Erb rodu Bakócz, polkoleso s jeleňom na modrom pozadí, získal svadbou s Klárou Bakóczovou, rodenou Pálffy s prívlastkom ab Erdődy.

Tomášovi I. a Petrovi III. Erdődy cisár Rudolf II. v roku 1580 znovu potvrdil kniežací titul. V roku 1607 Tomáš I. získal Varaždínsku župu ako dedičnú pre seba a svoje potomstvo. Rod sa rozdelil na dve vetvy. Potomkovia Tomáša žijú dodnes.

Anna Mária, grófka z Erdődy rodená Niczky ( 1779 - 1837), sa vydala za Petra z Erdődy, mali dve dcéry a syna. Bola jednou z najbližších dôverníčok a múz skladateľa Ludwiga van Beethovena. Poskytovala mu ročnú rentu. On jej venoval 4 skladby.