Ťažký pôrod pripravil Majku (†33) o život: Z POSLEDNÝCH slov, ktoré vyslovila v KÓME, vás bude MRAZIŤ!

Dôvodom ťažkého pôrodu zrejme bolo, že bol Majkin tretí synček Matiasko, pýtajúci sa na svet, príliš veľkým bábätkom. Lekár, ktorý bol pri pôrode, zrejme chcel, aby mladá mamička porodila svoje tretie dieťatko prirodzeným pôrodom. Ona však už dva pôrody mala za sebou a zrejme tušila, že nie je všetko v poriadku. Pod ťarchou neznesiteľných bolestí kričala, že to neprežije, žadala o pomoc a sťažovala sa na problémy s dýchaním.

Nakoniec lekári museli urobiť žene cisársky rez. Dieťatko, našťastie zachránili, aj keď ako vraví otecko, pri pôrode malého novorodenca porezali. Majka sa však už nikdy viac zo spánku neprebrala. V kóme bola mladá mamička celé dva týždne, nakoniec svoj boj o život prehrala. Svoje vytúžené dieťatko ani na okamih neobjala.

S Majkou sa vo štvrtok naposledy rozlúčila rodina, blízki i priatelia. „Majka bola v truhle úplne iná, síce ľadová, no z jej srdiečka išla horúca láska. Som si istý, že toto napadlo aj deťom, keď ju tam zbadali. Bude to strašne ťažké. Pre mnohých smutný príbeh pôjde do zabudnutia, no pre nás sa ťažký príbeh ešte len začína,“ povedal nám vdovec Patrik, ktorý mal s Majkou ešte veľké plány, ktoré kvôli veľkej tragédii už nikdy nestihnú naplniť.

Patrik tak zostal s tromi malými chlapcami sám. Aj keď sa snaží byť statočný, slzám sa neubráni, no musí sa držať kvôli svojim deťom, ktoré ho teraz najviac potrebujú. „Deti stále plačú, príde to tak z ničoho nič, tak ako aj u mňa, ale nebránim im v tom,“ vraví smutne.

V ušiach mu stále znejú slová, ktoré podľa neho z ničoho nič vyslovila jeho milovaná Majka, keď už bola v kóme. „Čo bude ďalej?“ vyslovuje Patrik posledné slová milovanej manželky. 

Statočný otec však nevešia hlavu dole ani v týchto ťažkých chvíľach, stará sa nielen o dvoch starších chlapcov, ale veľkú lásku dáva aj tomu najmenšiemu - len pár dňovému chlapčekovi Matiaskovi. Prebaľuje ho, kŕmi a snaží sa mu čo najlepšie zastúpiť chýbajúcu maminkinu náruč.

„Deti prežili obrovskú traumu, s ktorou sa samé nedokážu vyrovnať. Je veľmi dobre, že ich otecko je na blízku, pretože sa môžu na neho obrátiť,“ objasňuje psychologička Marta Vršanská.

Ich ďalší vývoj bude mať podľa jej slov vplyv aj na okolie, ktoré musí byť k nim tolerantné. Ich okoliu odporúča, aby im tragédiu zbytočne nepripomínali. „Ak si niekto myslí, že časom na túto traumu zabudnú, mýli sa. Budú sa musieť naučiť dokázať s tým žiť. Niekedy to môže trvať aj mesiace,“ uzatvára psychologička.