EVA KOSTOLÁNYIOVÁ bola idolom Slovákov: Ale TOTO o nej väčšina fanúšikov nevedela!

„Zvláštne, s príchodom Dušičiek mi na okno vždy  zaklope spomienka na  Evu Kostolányiovú, ktorá by 2. novembra oslávila už 79. narodeniny,“ povedal nám muzikant Ľubo Belák, keď sme sa ho pýtali na naslávnejšiu Trnavčanku, ktorá spievala v jeho kapele.

Zastavenie Ľuba Beláka pri tomto výročí nie je len spomienkou na úžasnú speváčku, ale aj na čas, ktorý spoločne strávili pri hudbe, tanci, spoločných výletoch a červenom vínku, ktoré mali obaja radi.

„Spomínam si na Ženevu v roku 1971. Bolo 24.12., deň Vianoc a Štedrého večera. Večer sme mali nastúpiť na pódium v dancingu Le Gallion, aby sme hrali do tanca a na počúvanie švajčiarskym kalvínom. Aspoň si myslím, že boli kalvíni, pretože pre nich Štedrý večer nič neznamenal. Pokiaľ u nás na Slovensku sa rodiny pripravovali osláviť najväčší sviatok roka, vo  Švajčiarsku  sa ľudia vybrali do reštaurácií a zábavných podnikov. S Evičkou sme si preto naplánovali, že si Štedrý večer urobíme sami. Na poludnie sme zašli do útulnej reštaurácie v centre Ženevy a objednali sme si typické vianočné jedlá. Nechýbal ani kapor a akási kapustnica. Na čo si však spomínam najradšej, bolo  červené vínko. Mali sme ho obaja veľmi radi. Objednali sme si Beaujolais Villages, celú sedmičku. Prvý prípitok patril našim rodinám doma, na Slovensku. Boli to moje prvé Vianoce bez stromčeka, rodiny, ale zato s dobrou priateľkou,“ prezradil nám Ľubo Belák s tým, že túto krásnu spomienku zaradil aj do svojej knihy Čierne na bielom. 

„Eva bola zvláštna. Jej ženskosť prekrývala úžasná ctižiadostivosť. Vedela pre svoj spev a pódium, ale najmä pre svojich divákov a poslucháčov urobiť maximum. Každú pieseň, ktorú prevzala do svojho repertoáru stokrát poprevracala, kým si ju osvojila. Bola detailistka.  Záležalo jej na všetkom. Od spievania, cez hudobný sprievod až po pohyb na javisku, oblečenie, mejkap a vlasy. Všetko muselo byť stopercentné,“ spomenul si a pridal aj dôkaz z ich prvého zájazdu do zahraničia.

Eva vtedy pripravila tanečnú šou na cigánske melódie, kde hudobníci mali aj tancovať. „Mali ste nás vidieť. Pôvodom bigbítoví hráči a rockeri sa zmenili na tanečníkov v cigánskych kostýmoch. Tancovali sme, plies- kali sa po stehnách a spievali v rómskom jazyku,“ smeje sa Belák.

Po prvýkrát sa predviedli v Hungárii. Bola to známa tančiareň, v švajčiarskom stredisku Montreux pri Ženevskom jazere. Belákovci nastúpili  na pódium po skupine Braňa Hronca, ktorý v Hungárii účinkoval pravidelne každý rok. Mali obavy. Predsa len boli oproti Hroncovcom neskúsenou hudobnou skupinou.

Stalo sa však niečo nečakané. Po predvedení  cigánskej šou prišiel majiteľ podniku Charlie Weibel požiadal Belákovcov, aby sme celý cigánsky program predviedli ešte raz.

„Potom sme prebrázdili tisíce kilometrov po viacerých krajinách a navštívili viaceré krajiny. Evička pôsobila v mojej hudobnej skupine takmer dva roky,“ spomína dojato Belák.

Muzikant Ľubo Belák spomína rád a veru aj má na čo. Aj preto má každú stredu na Trojke spomienkový seriál Kde bolo, tam bude.

„Kostolányiová bola to výborná tanečníčka a speváčka aj s hereckým talentom a dobrý, skromný človek,“ hovorí textár Ľuboš Zeman, ktorý jej napísal tri pesničky, jednou z nich bol aj duet s Michalom Dočolomanským Haló tam.

Článok pokračuje na ďalšej strane

Zo spomienok Štefana Antalíka, tanečného pedagóga SĽUKu: „Na jeseň 1956 sa zišla pomerne široká konkurzná komisia, zložená z odborníkov pre tanečný a spevácky odbor, pod vedením hudobného skladateľa Tibora Andrašovana, choreografov Juraja Kubánku, Martina Ťapáka, tanečných pedagógov a zbormajstrov. Medzi uchádzačmisa objavila mladučká, sympatická, stále usmiata neznáma dievčina z Trnavy. Členov komisie zaujala svojou bezprostrednosťou, ba až suverenitou. Mala jedinečný rytmus - na prvýkrát bola schopná zopakovať rytmické vzorce, ktoré svojou obťažnosťou gradovali. Keď tieto rytmické danosti premietla do pohybových kreácií, tak isto na prvýkrát, ukázala sa elegancia, grácia a dynamika jej pohybu. Všetci v porote sme len krútili hlavami - čo je to za zázrak?! A keďže sa pri skúškach vyžadovalo aj zaspievať ľudovú pieseň, miera údivu sa  zdupľovala. Vtedy som si uvedomil, že do umeleckého sveta vstupuje osobnosť.“

Eva Vermešová-Kostolányiová sa narodila 2. novembra 1942 v Trnave. So siedmimi súrodencami vyrastala v cukrovarníckej štvrti, v maximálne skromných podmienkach. Vermešovci bývali spolu s inými nájomníkmi na Hospodárskej ulici, na tzv. cukrovarskej palande, v malom dome, ktorý patril cukrovaru. Eva bola najstaršia z dievčat. Otec aj mama pracovali ako robotníci v trnavskom cukrovare.

Začínala ako tanečnica v Slovenskom ľudovom umeleckom kolektíve – SĽUKu. Potom vystupovala ako speváčka v legendárnom bratislavskom kabarete Tatra revue. Postupne účinkovala v skupinách Ľuba Beláka a Braňa Hronca. Mala aj vlastnú skupinu Hej.

S manželom, tanečníkom Jánom Kostolányim sa zoznámila v Armádnom umeleckom súbore kpt. Jána Nálepku. Vzali sa v roku 1965, po siedmich rokoch manželstva sa rozviedli, ale nechala si jeho priezvisko. Jej druhý partner, snúbenec Andrej Šebo, bol hudobník, hráč na trombón a vedúci jej sprievodnej skupiny Hej.

Zomrela ako 32-ročná, 3. októbra 1975 v Bratislave, podľahla zákernej chorobe, s ktorou statočne bojovala.  Za krátkych 7 rokov speváckej hráhy nahrala vyše 140 piesní, mnohé z nich sa stali hitmi.

V Trnave, kde sa Eva Kostolányiová narodila, je od roku 2015 aj jej ulica. Je pri mestskej rekreačnej zóne Kamenný mlyn.

Prečítajte si tiež:

• Tajnosti Roba Rotha okolo návštevy hrobu manželky Moniky Potokárovej: Strohá odpoveď herca!
• SMRŤ hudobníka z kapely Rolland z Čirča: Po jeho pohrebe prasklo tajomstvo. Rodina je v šoku!
• SMUTNÁ správa pre filmový svet: Navždy nás opustil známy slovenský režisér!