Pripadajú vás súčasné dni nekonečne dlhé? Takto si ich môžete spestriť!

K nárastu počtu depresií prispel aj zákaz vychádzania a zatvorené školy. Ďalšie poznatky hovoria, že polovica detí, ktoré sa učia dištančne, má s touto formou vzdelávania problém.

Odborníci tiež upozorňujú, že u detí sa zhoršuje ich školská výkonnosť, znižuje sa pozornosť, pamäť i logické myslenie. Podobne sú na tom aj študenti stredných a vysokých škôl. „Cítim, že počas lockdownu mi začala veľmi klesať motivácia. Je ťažšie si sadnúť k veciam. Som zvyknutá na neustály pohyb: prednášky, práca, stretnutia s novými ľuďmi, kultúrny život. Teraz je všetko online. Najviac mi asi prekáža to, že okolo mňa sa skoro vôbec nemení prostredie,“ hovorí študentka masmediálnej komunikácie a účastníčka programu Nádvorie Kampus Anna Siedykh.

Rovnako to vníma jej spolubývajúca, študentka európskych štúdií a politík Monika Kmeťová: „Najviac zo všetkého mi chýba rozmanitosť, ktorá sa zo života za posledný rok vytratila. Stratili sme veľkú časť slobody rozhodovať sa o tom čo budeme robiť, kde, s kým a ako. Vytráca sa fyzický kontakt s kultúrou, s dobrodružstvami, so svetom, ktorý je nás všetkých. Mrzí ma tiež polarizácia spoločnosti a frustrácia, ktorú odvšadiaľ cítiť."

V tom istom duchu hodnotí situáciu študentka marketingovej komunikácie Laura Dimová: „Najťažšia v tomto období je pre mňa rozhodne dištančná výučba, ktorá nespĺňa kvality prezenčnej a chýba v nej socializácia. Veľmi podstatným negatívom je tiež, ako nám koronavírus zasahuje do nášho programu, no snažíme sa tomu prispôsobiť a sme vďačné za to, čo nám koordinátori programu Nádvorie Kampus napriek tomu vedia pripraviť.“

Nie všetci študenti však majú to šťastie prežiť lockdown s kamarátmi alebo spolužiakmi na internáte či v spoločnom byte. Čo teda môžeme robiť, aby sa nám doma za zavretými dverami študovalo a žilo lepšie? 

Najviac mi pomáha meniť prostredie. Idem pracovať do coworkingu alebo študovať do obývačky či inej izby. Pomáhajú mi aj prechádzky. Podľa mňa dôležitým je aj plánovanie a rozvrh. Nezabúdajte tiež na prestávky a maličkosti, ktoré vás robia šťastnými. Ja napríklad rada trávim čas s knihou, pustím si obľúbenú hudbu alebo literárny podcast, uvarím pre seba a spolubývajúce večeru.

Mojim najväčším kamarátom je diár. Nešla by som bez neho ani na krok, riadim sa ním každý pracovný či školský deň a to aj počas lockdownu. Keď mám toho veľa a potrebujem sa koncentrovať, naplánujem si činnosti, zapíšem ich a riadim sa tým. Je skvelé si ho aj personalizovať, napríklad, ja si doň denne pridávam aj kolónku na to, či som si vzala lieky, prečítala knihu alebo napísala denník. Takto na nič nezabudnem a spätne viem svoj mesiac zhodnotiť. Pomáha mi aj v týchto online časoch, človek sa aspoň trochu cíti produktívne. Som veľmi rada, že môžem tráviť čas na Kampuse spolu s dievčatami, pretože čoraz viac vnímam, ako je mojim ostatným kamarátom samým doma už priúzko. Trávia množstvo času na jednom mieste s minimálnou socializáciou. Máme veľké šťastie, že sme tu spolu, jedna pre druhú.

Efektivita nie je niečo, čo by pre mňa charakterizovalo uplynulé mesiace. Napriek tomu sa ale učím vytvárať si rutinu, zvyk – to mi pomáha úplne sa neopúšťať ale ako tak fungovať. Napríklad  prvýkrát v živote sa mi podarilo venovať sa behu dlhšie, niekoľko mesiacov. Beh je zároveň aj
veľmi dobrá psychohygiena. Čo sa týka prostredia a fungovania v ňom, je pre mňa dôležité, aby okolo mňa bol poriadok a čistota, pomáha mi to byť v pokoji a sústrediť sa na podstatné veci. Zároveň mám problém s hlukom. Keď pracujem alebo študujem potrebujem to robiť v tichosti. No nie vždy sa to dá,  je nás doma veľa – vtedy  počúvam cez slúchadlá relaxačnú hudbu, ktorú počúvate napríklad, keď idete na masáž alebo alfa vlny, ktoré upokojujú myseľ. Zároveň je dôležité nezabudnúť na komunitu, vďaka ktorej veci znášame lepšie, ako osamote - v Trnave je to pre mňa Kampus, doma na východe moja veľká rodina. Mne osobne síce chýba mnoho vecí, najviac asi kamaráti. Priznávam, že pandémia priniesla aj niečo pozitívne, schopnosť objavovať, premýšľať nad vecami, nájsť nové koníčky, objaviť v okolí zaujímavé miesta, zákutia ...

Knižnice sú zatvorené a ja som typ, ktorý pred PC neobsedí dlho. Veľmi mi pomohol vianočný darček od brata - okuliare s modrým sklom, ktoré chránia oči a predchádzajú bolestiam hlavy. Okrem toho, často chodím do prírody a dodržiavam denný režim  - chodím spať v približne rovnaký čas, to isté platí aj o vstávaní. Pred raňajkami a pred spaním sa 15 minút venujem ľahkej joge. Dobre je, ak nie každý deň, tak aspoň každý druhý absolvovať krátku prestávku, stačí aj po dvore alebo cestou na nákup, či do lekárne. Prehnaná rutina však môže byť aj kontraproduktívna. Vtedy robím presný opak, namiesto učenia si pozriem film, alebo robím nejakú kreatívnu činnosť.  Nezabúdajte na kontakt s ľuďmi, doma sa rozprávame a s ostatnými komunikujem cez videohovor.

Tieto dni, ktoré mi pripadajú neskutočné dlhé sa občas zlievajú do jedného. Aby som aj napriek situácií ostala v psychickej pohode, snažím sa zamestnávať myseľ čítaním,  prechádzkou či potešením z drobností napríklad šálka kávy ráno v coworkingu alebo cesta do pekárne po čerstvý chlieb. Skutočnou podporou sú pre mňa dievčatá, ktoré napriek situácií na Kampuse ostali. Ak sa necítim dobre alebo ma niečo trápi viem, že sa mám s kým o mojich pocitoch rozprávať. Pomáha mi aj pohyb - cvičenie, prechádzky. Tiež ma motivovujú spolubývajúce, ktoré pracujú home office alebo sa vzdelávajú. Ak ste so správnymi ľuďmi tie dobré veci sa na vás nalepia.

Posledné dva mesiace som vyskúšala model, na ktorý som bola zvyknutá ešte z čias svojho "freelance"; obdobia, a to je práca z domu. Poviem to tak ako to cítim, nie je to dobré! Som človek, ktorý potrebuje ráno vstať a ísť do práce, obliecť sa, prejsť, mať vlastný stôl, dedikovaný čas a priestor na prácu. To sa v domácnosti trošku stráca, ale pracujem s tým. Každé ráno vstávam v podobnú dobu, niekoľko krát do týždňa o 7.00 hod cvičím, potom raňajkujeme a od 9.00 už pracujeme. Oblečení, pekne za stolom, s kávičkou. Nie je to ideálne, ale dá sa.

Ročný rezidenčný štipendijný program vznikol pred tromi rokmi s cieľom podporiť mladých aktívnych ľudí v ich úsilí zlepšiť svoje okolie alebo rozbehnúť vlastný projekt. Každý rok posúva šiestich vybraných štipendistov a štipendistky vpred prostredníctvom osobného mentora či mentorky, školeniam, workshopom, podnetným stretnutiam s inšpiratívnymi osobnosťami z rôznych odvetví. Mentoringový rezidenčný program Nádvorie Kampus vďaka špeciálne navrhnutým aktivitám pomáha
štipendistom pripraviť sa pre trh práce a rozvíjať ich kompetenčné zručnosti, najmä v oblasti komunikačných a manažérskych schopností. Šiesti vybraní štipendisti bývajú v moderných a dizajnových priestoroch Nádvoria Kampus v historickom centre Trnavy.