Neuveriteľné! Ruženka vďačí za život jedinej fotografii!

Ružena Becková, rodená Steinerová, sa narodila v roku 1927 v Prievidzi. S rodičmi a bratom bývala v dome na námestí. Všetko sa zmenilo nástupom nacistov. Jedenásťročné dievčatko bolo v šoku, keď ho vyhodili zo školy. „Nechápala som, komu prekáža moje židovstvo. Dovtedy som nevnímala, kto je žid, katolík alebo evanjelik. Spolužiakov aj kamarátov z ulice som brala rovnako. A odrazu ma synovia gardistov ťahali za vlasy," zaspomínala pani Ruženka.

Do kín prichádza film o nemeckom nacistickom monštre

FOTO Neuveriteľný príbeh: Chlapík hodil do mora odkaz vo fľaši. To, čo sa stalo po 36 rokoch, vôbec nečakal!

Šokujúce varovanie vedcov! Obrovská vlna utečencov nás len čaká: A tentoraz za to nemôžu teroristi

Po obmedzeniach a zákazoch prišiel obrovský šok začiatkom júna 1942. „Sústredili nás na prievidzskom námestí, naložili na nákladné autá a odviezli do Novák, kde bol koncentračný a neskôr pracovný tábor. Tri dni spomedzi Židov vyberali, kto tam zostane a koho transportujú do táborov smrti v Poľsku, o ktorých sme však vtedy nemali tušenie,“ pokračovala pani Ruženka v spomienkach. S rodinou ju zaradili do transportu do Poľska. Vtedy sa však stal zázrak.

Krvavý atentát na Heydricha: Viedol ho Slovák z Rajeckých Teplíc

Otrasné životné podmienky, ktoré šokujú: V Afrike je dieťa len ďalšia pomocná sila!

Veliteľ tábora sa odrazu spýtal, či niekto vie chovať priadku morušovú. „Otec na stoloch choval priadku morušovú. Našťastie mal so sebou fotografiu, ktorá to dokazovala, a ukázal ju veliteľovi. Vyradili nás z transportu a nechali v Novákoch,“ opísala. V tábore robila v kartonážnickej dielni a v poľnohospodárstve, jej brat v stolárskej dielni a mama bola krajčírka. Otec robil aj šoféra veliteľovi tábora.

FOTO Miesto, ktoré nájdete aj so zaviazanými očami: Dovedie vás sem úžasná vôňa

FOTO Sťažujete sa na malý byt? Z králikární v Hong Kongu by ste mali klaustrofóbiu!

Steinerovcov väznili v Novákoch až do Slovenského národného povstania v roku 1944. Potom sa až do skončenia vojny ukrývali v horách. „Bolo to veľmi ťažké. Mali sme omrzliny, nemali sme čo jesť, mali sme svrab, vši, boli dni, keď sme mali na prídel šesť fazúľ na deň.“ Na hrôzy vojny však nikdy nezabudla. Veď ju pripravila o 32 najbližších príbuzných, ktorí zomreli v koncentrákoch. „Po vojne sme čakali na ich návrat, neverili sme, že sa mohlo stať niečo také hrozné. Žiaľ, mohlo,“ dodáva pani Ruženka.

Vyhadzov zo školy pani Ruženku poznačil. Ako dieťa nechápala, čo sa to deje, prečo nemôže doštudovať tam, kde začala. O to príjemnejšie bolo pre ňu vysvedčenie po 78 rokoch a titul Študent z čestných dôvodov.Prievidzské gymnázium sa Ružene Beckovej nedávno ospravedlnilo a udelilo jej čestný titul Scholaris Honoris Causa.

„Blíži sa 100. výročie gymnázia a v archívoch sme prišli aj na nemilé veci, ktoré sa objavili v histórii našej školy. V roku 1939 vyhodili zo školy všetkých 29 detí židovskej národnosti. Chceli sme sa pani Beckovej ospravedlniť, udeliť je titul „študent z čestných dôvodov“ a povedať jej, že ju považujeme za našu. Sľúbili sme jej, že sa už nikomu také niečo nestane,“ povedala riaditeľka gymnázia Eleonóra Porubcová.

Čestný titul niekdajšej gymnazistke odovzdali na školskom dvore pred nastúpenými maturantmi. „Bola som malá, vytrhli ma od spolužiakov a ja som nechápala, komu prekáža moje židovstvo. Bolo to strašné, pretože gymnázium bolo veľmi vychytenou školou. Bola som z toho nesmierne nešťastná,“ zaspomínala pani Ruženka. Titul Scholaris Honoris Causa ju dojal. „Bolo to veľmi srdečné a úprimné,“ poďakovala nadšená seniorka, ktorá musela čakať na ospravedlnenie takmer 80 rokov.