Košikár Miroslav Mareček všetko uplietol z ratanu, ktorý umožnil detailnejšie spracovanie ako vrbové prútie. „Najnáročnejšie boli časti, ktoré boli dvojmo, aby boli rovnaké, napríklad ruky a rukávce,“ hovorí autor. Ženu v kroji vyrábal stále nezadaný autor dva mesiace, pričom pracoval najmenej osem hodín denne. Spotreboval na ňu vyše tisíc metrov materiálu a plietol šiestimi rôznymi košikárskymi technikami, aby sa kroj čo najviac podobal skutočnému. Na zafarbenie ratanu použil moridlá na drevo a ako základ mu poslúžila figurína, akú poznáte z výkladov. Tú postupne opletal, až vzniklo jeho doposiaľ najdokonalejšie dielo.

Odvahu zbieral dva roky

Ľudový umelec netají, že o žene z ratanu premýšľal už pred dvomi rokmi. „Vtedy som si však na ňu ešte netrúfol. Teraz som šťastný, že sa mi podarilo stvárniť niečo netradičné,“ uzavrel majster Cechu košikárskeho. Miroslavovi Marečekovi originálne nápady rozhodne nechýbajú. Vlani uplietol bicykel z prútia v skutočnej veľkosti a ešte predtým prútený gramofón na kľuku. Jeho majstrovské výtvory ocenili na viacerých súťažiach a uznania sa dočkal aj od prezidenta Ivana Gašparoviča.