Na uliciach trávi Helena takmer každý deň. „Buď som vonku celé doobedie, alebo, naopak, popoludnie. Inak ako predajom svätých obrázkov či prosbou o pomoc sa momentálne uživiť nedokážem,“ vysvetľuje mama malého dievčatka, ktorému z kočíka trčia iba očká. Helena ju starostlivo pozakrývala dekami, aby jej bolo teplo.

„Sú dni, keď sa mi podarí vyzbierať aj desať eur. Tri eurá však dám vždy na vlak, keďže dochádzam z Komárna,“ vraví žena. Do Nových Zámkov cestuje práve preto, že tam ju ľudia poznajú. Helena bývala v mestskej bytovke v Nových Zámkoch. Mesto ju však predalo, a preto odišla aj s dcérkou do Komárna, kde jej ponúkli bývanie v ubytovni.

„Nie je to zlé. Máme tam všetko, čo potrebujeme, ale platím 130 eur mesačne. A môj príjem sú rodinné prídavky 23 eur,“ vysvetľuje. Nedávno sa jej skončila rodičovská dovolenka a ako vydatá žena by mala dostávať financie od muža.

„Manželmi sme päť rokov. Dva roky mi nezaplatil nič. Bol vo väzení. Chcela by som sa s ním rozviesť,“ dodá utrápene Helena. Rada by si našla prácu.

„Robila som vo výrobe za pásom, ale aj s drevom. Zvládnem čokoľvek. Len neviem, kam dám dcérku. Bojím sa, aby mi ju nezobrali,“ obáva sa. Ženu s kočíkom ľudia v meste poznajú a pomáhajú jej. „Dávajú mi oblečenie, ale aj potraviny. Čokoľvek ocením, aj tú najmenšiu pomoc,“ smutne dodáva Juditkina mama.

Helena v Nových Zámkoch predáva sväté obrázky, aby uživila dcérku