Reklama

DUŠIČKY Dokážete SMÚTIŤ tak, aby ste si neublížili? Tu sú RADY ODBORNÍČKY

Video Player is loading.
Stream Type LIVE
Current Time 0:00
Duration 0:00
Remaining Time 0:00
Loaded: 0%
 
    • Chapters
    • descriptions off, selected
    • captions and subtitles off, selected
    Reklama

    O pár dní je Sviatok všetkých svätých a tak viac ako inokedy spomíname na ľudí, o ktorých sme prišli. Každý stratu svojho blízkeho spracováva inak a smúti po svojom. Ak však trúchlenie nezvládnete a nemá vám kto pomôcť, môžete vážne ochorieť. Tu sú rady odborníčky, ako tomu zabrániť.

    Keď stratíme svojho blízkeho, prechádzame náročným procesom smútenia. Podľa odborníkov je nevyhnutné si ním prejsť, aj keď je to náročné a bolestivé.

    „Potláčanie nepríjemných pocitov vedie k predlžovaniu smútku, prípadne k tomu, že sa začne prejavovať inými problémami,“ vysvetľuje onkopsychologička Katarína Klincová.

    Liga proti rakovine vytvorila projekt na pomoc ľuďom, ktorí stratili svojho príbuzného v dôsledku onkologického ochorenia.

    Smútenie má  niekoľko fáz

    Proces smútenia je sprevádzaný širokou škálou reakcií, zvyčajne je to prvotný šok, výčitky, smútok, hnev, depresia, poruchy spánku, nechutenstvo, únava, apatia a pod. „Spočiatku človek nedokáže prijať, že strata je definitívna a nezvratná. Na zvládnutie situácie je to však nevyhnutný prvý krok: akceptovať realitu straty, to, že blízka osoba tu už nie je,“ vysvetľuje psychologička.

    Podľa nej až po pripustení si tejto reality môže nastať vyrovnávanie sa so stratou, ktoré zahŕňa pripustiť si emócie, ktoré človek prežíva a vyjadriť ich.  

    „Plakať, vyrozprávať sa z toho, využiť kreatívne činnosti na vyjadrenie emócií. Veľmi dôležitým krokom je vyjadrenie možného hnevu. Na ľudí, ktorí odišli, sa snažíme spomínať len v dobrom, no často si nepripustíme, že je potrebné človeku odpustiť, pretože si zabraňujeme cítiť hnev,“ zdôrazňuje Katarína Klincová s tým, že práve neodpustenie často blokuje spracovanie straty .

    Hlavnou úlohou v rámci spracovania straty: naučiť sa zmysluplne žiť aj bez milovanej osoby...

    „To sa môže zdať na začiatku absolútne nemožné. No skúsenosti mnohých ľudí hovoria, že postupom času dokázali pochopiť, že časť z ich blízkej osoby ostáva navždy žiť v ich srdci. To, čo sme si s milovanou osobou prežili, nás naďalej sprevádza v hľadaní nových životných perspektív. Po čase je možné pretvoriť život po strate na život so stratou,“ vysvetľuje Klincová.

    Článok pokračuje na ďalšej strane

    Čo ak smútenie trvá dlho?

    Sú situácie, keď smútenie trvá dlho. Zvyčajne sa hovorí, že bežné smútenie trvá približne rok.  Ďalším problémom môže byť to, že po istom čase začne okolie na pozostalého vytvárať akýsi tlak v zmysle, „už by si nemal byť smutný, začni už žiť normálny život“. Človek sa vtedy cíti opustený a izolovaný.

    Práve v takýchto situáciách môže byť obzvlášť nápomocná odborná pomoc.

    „Dlhoročná skúsenosť zo zahraničia, ale aj skúsenosti posledných rokov na Slovensku ukazujú, že jednou z najúčinnejších foriem pomoci pri prežívaní straty sú podporné skupiny pre pozostalých. Ide o pravidelné stretávanie ľudí, ktorí sa ocitli v podobnej situácii,“ uvádza onkopsychologička Klincová a dodáva, že tu sa vytvára priestor na zdieľanie pocitov v bezpečnom prostredí.

    Skupine každý môže porozprávať svoj príbeh straty a to, ako sa s ňou vyrovnáva. Účastníci sa zároveň  vzájomne podporujú a inšpirujú. To všetko je doplnené o odborný pohľad psychologičky, ktorá členom skupiny pomáha porozumieť aktuálnej situácii a zároveň celé stretnutia tematicky vedie.

    Už od roku 2019 takéto skupiny realizuje aj Liga proti rakovine, ktorá nepomáha len onkologickým pacientom, ale aj ich blízkym a takisto aj pozostalým, ktorí po onkologických pacientoch ostávajú. „Na základe našich dlhoročných skúseností si uvedomujeme, že nielen samotní onkologickí pacienti potrebujú pomoc. Často sú to práve ich príbuzní, ktorí čelia veľkej záťaži z toho, že ich blízky človek trpí vážnou chorobou. Ďalšou skupinou sú ľudia, ktorí v dôsledku rakoviny svojho blízkeho stratili,“ hovorí Eva Kováčová, výkonná riaditeľka Ligy proti rakovine.

    Táto bezplatná podporná skupina pre pozostalých sa volá „PÍNIA", ako ten košatý strom, ktorý poskytuje tieň a ochranu. Liga však organizuje aj individuálne sedenia. Vedie ich  Silvia Schmidtmayerová. 

    „V októbri 2020 sme ukončili terapeutický proces s jednou skupinou, z ktorej máme skutočne pozitívne ohlasy.  V septembri tohto roka sme rozbehli ďalšiu sériu pravidelných stretávaní. Prihlásilo sa nám viacero záujemcov a preto sme otvorili až dve skupiny. Jednu pre tých, ktorí stratili z dôvodu onkologickej diagnózy dieťa či manžela a druhú pre tých, ktorí stratili rodiča. Stretnutia sa konajú raz mesačne. Do skupiny pre tých, ktorí stratili rodiča, ešte stále   pozývame nových členov,“ približuje Eva Kováčová.

    Eva Kováčová sa mimoriadne teší, že sa im podarilo pomôcť Petre Bachratej (39), ktorá stratila mamu pred 6 rokmi a dlho to odmietala prijať.

    „Po maminkinej smrti na rakovinu pankreasu, o ktorú  som sa pol roka denne starala, som rýchlo nastúpila do práce a makala. Myslela som si, že to dám. Ale po roku normálneho fungovania som sa začala cítiť veľmi zle, všetko ma bez zjavnej príčiny bolelo  a lekári nevedili prísť na to, čo mi je,“ spomína učiteľka v materskej škole Petra (39).  Až jej kolegyne psychologičky si všimli príznaky depresie. Objednať sa k psychiatrovi bolo pre ňu náročné, ale nakoniec to urobila. 

    Zdroj: paj

    Eva Kováčová, výkonná riaditeľka Ligy proti rakovine (vpravo), sa mimoriadne teší, že sa im podarilo pomôcť Petre Bachratej (vľavo), ktorá stratila mamu pred 6 rokmi a tri roky to odmietala prijať.

    „Teraz chodím raz mesačne do podpornej skupiny Pínia, kde sú ľudia v podobnej situácii a tiež psychologička, to mi veľmi pomáha, ozdravuje to,“ hovorí Petra. 

    „Po strate blízkeho sa netreba snažiť tieto emócie nejakým spôsobom vytlačiť, tváriť sa, že neexistujú alebo snažiť sa rýchlo nabehnúť do každodenného života,“ zdôrazňuje onkopsychologička Katarína Klincová. Tu sú jej rady:

    • Nechajte emócie sebou prechádzať, aj keď je to bolestivé, ale má to svoj význam.
    • Buďte k sebe láskaví a doprajte si čas na smútenie.
    • Netabuizujte túto tému.
    • Pri smútení pomáha, ak môžete smútiť spoločne s niekým, napríklad v komunite rovnako cítiacich ľudí.
    • Reakcie okolia, ktoré tvrdí, že treba ísť ďalej a venovať sa aj iným ľuďom  a veciam, často smútiaceho izoluje.
    • Rada pre okolie: Buďte autentickí, ak neviete, čo smútiacemu máte poradiť, povedzte to na rovinu. Dajte mu príležitosť, aby on hovoril o svojom smútku a pocitoch.

    Prečítajte si tiež: