Horolezcov zaskočil záhadný tvor vo Vysokých Tatrách: Aké tajomstvo skrýva známe pleso?

Traja horolezci zazreli ešte 11. augusta vo Veľkom Hincovom plese plávať veľkého bieleho tvora, keď liezli v skalnej stene priamo nad plesom. Horolezci boli z toho tak zaskočení, čo videli, že neurobili ani jednu fotografiu.

"Liezli sme po masíve Mengusovského štítu a bol veľmi dobrý čas. Sadli sme si na skalnú policu vo výške asi 150 metrov, aby sme si oddýchli. Vtedy som si myslel, že asi snívam," povedal nám horolezec Pavol Jackovič (62). Bolo totiž vidieť, ako sa z hĺbky niečo biele a veľké približuje k hladine. "Z výšky 150 metrov by sme si totiž obyčajného polmetrového pstruha, ktorých tam žije veľa, ani nevšimli," vysvetľuje.

Na obrovského tvora vo vode pozerali s údivom aj jeho dvaja kamaráti - horolezci Miroslav Sim a Samo Fečko, ktorí tam s ním boli. "Všetci traja sme sa na to asi minútu pozerali. Vyšlo to z hladiny, potom sa to otočilo smerom naspäť. O desať až pätnásť metrov sa celý jeho bok vytočil, a zmizol pod hladinou," opisuje cele nezvyčajné pozorovanie.

Podľa Pavla Jackoviča bol neznámy tvor dlhý minimálne štyri metre, no myslí si, že by to mohlo byť aj viac. "Keď sa ten tvor približoval k hladine, už len hlava musela byť široká minimálne meter," domnieva sa. "Normálne som nechápal, ako je toto možné, že to tu predtým nikdy nikto nevidel," zamýšľa sa. Potom si však spomenul na českých potápačov.

Veľké Hincovo pleso je najväčšie a najhlbšie jazero vo Vysokých Tatrách. Dno plesa sa nachádza v hĺbke až takmer 54 metrov. V roku 1965 sa v ňom potápali dve skupiny potápačov z Ostravy a Brna. Pre dvoch z nich sa však potápanie skončilo tragicky, pretože neodhadli pretlak pri potápaní vo vysokohorskom jazere a zahynuli tam. V hĺbke 50 metrov je totiž taký pretlak ako v hĺbke 70 metrov pod hladinou mora.

Pavol Jackovič si spomenul aj na inú zaujímavosť. "Práve títo potápači už vtedy povedali, že tam videli niečo obrovské," uviedol. V jednej publikácii o Hincovom plese však našiel ešte inú neobyčajnú informáciu, ktorú si zapísal. "Zvláštne sú kanáliky, ktoré sú vyryté v sedimente na dne v hĺbkach viac ako 20 metrov. Takéto úkazy sa nevyskytujú v ostatných slovenských plesách a ich pôvod zatiaľ nebol nikto schopný dostatočne vysvetliť."

Všetci traja horolezci podali aj podnet na Správu TANAP-u. "Vo Veľkom Hincovom plese sme vo východnej časti videli plávať niečo neidentifikovateľné. Predpokladáme, že išlo o pomerne veľkú rybu, ktorá bola i z výšky, v ktorej sme boli, viditeľná," napísali v podnete. Preto požiadali Správu TANAP-u, aby ich informovali o druhoch živočíchov vo Veľkom Hincovom plese, no nikto im na podnet neodpovedal. "Keď sme to traja videli, to sa nedá spochybniť," hovorí.

Je známe, že v plese žijú pstruhy, ktoré tam kedysi umelo nasadili, no taký veľký pstruh to určite nemohol byť. "Starší rybár mi povedal, že by to mohla byť vyza veľká, ktorá sa dožíva aj dvesto rokov," povedal Jackovič. "Myslel som si, že sa k tomu TANAP postaví trošku serióznejšie. Mohli predsa niekoho osloviť, kto by pleso mal záujem preskúmať," myslí si.

Oslovili sme aj profesora prírodných vied Petra Bitušíka, ktorý v minulosti robil podrobný rozbor vôd tatranských plies. Opýtali sme sa ho, čo si myslí o veľkom bielom živočíchovi, ktorého zazreli traja horolezci.

"Neviem si to vôbec predstaviť, aká by to mohla byť ryba. Populácia pstruhov, ktorá tam žije, je podvyživená. Keď sa kedysi robili vekové analýzy týchto pstruhov, tak pri veku pätnásť rokov merali len desať centimetrov," vysvetlil profesor Bitušík. "Keby to bolo v inom jazere, tak by som si povedal, že by na tom niečo mohlo byť," uviedol.

Zaujímalo nás, či by vyza veľká mohla narásť do takej veľkosti. "Do takej dĺžky by skutočne mohla narásť, no neverím tomu, že by takýto druh, ktorý je v zásade teplomilný, dokázal prežiť. Navyše, ona sa neživí rybami, ona zbiera z dna drobné živočíchy a nie je možné, aby sa tam uživila," vysvetlil profesor. Vyza to podľa neho nemohla byť a neprežil by tam ani sumec. "Samozrejme, že mi to vŕta v hlave, no v tejto chvíli nie som schopný povedať, čo by to mohlo byť," priznáva.

"Som voči tomu skeptický, no stojí to za prieskum. Kedysi tam geológovia robili z plávajúcej plošiny sonarový prieskum, no nič také veľké tam nezachytili," povedal.

"Keď je človek presvedčený, že niekde by niečo malo byť a nie je to tam, tak to neznamená, že to tam nie je," dodal s úsmevom profesor Bitušík.