Čo sa s nimi stalo a ako mohli len tak bez jedinej stopy zmiznúť? To je otázka, ktorá trápi milovníkov záhad a stala sa aj námetom pre úspešnú knihu slovenského spisovateľa Jozefa Kariku a neskôr aj pre film Trhlina.

V pohorí Tribeč už zmizlo bez jedinej stopy množstvo ľudí a stalo sa tak doslova slovenským Bermudským trojuholníkom. Teraz dostali stratení ľudia vlastný symbolický cintorín aj pamätník.

"Symbolické cintoríny sú vo viacerých pohoriach Slovenska. Ich cieľom je uctiť si pamiatku ľudí, ktorí zahynuli v horách a centralizovať pietne miesta," uviedol Klub slovenských turistov Žochár Topoľčany, ktorý dal pietne miesto vybudovať. Foto nájdete v galérii.

Na symbolickom cintoríne osadili kamenný pamätník z prírodného kameňa, na ktorom sú bronzové padajúce listy a medzi nimi sa prepletá päť mien nezvestných ľudí. Pamätník je veľký 150x60x40 centimetrov a predstavuje symboliku ľudského života.

"Ľudia nezomierajú len vo veľkých pohoriach, ale aj v tých menších. Takto sme si chceli uctiť, alebo pripomenúť tých, ktorí možno v pohorí Tribeč zomreli pri práci, pri voľnočasových aktivitách," hovorí Peter Dragúň z Klubu slovenských turistov Žochár Topoľčany.

"Keďže sme ten mystický Tribeč, táto myšlienka tam tiež zohrávala rolu, keďže sme boli daní do povedomia knihou od Kariku aj filmom. Keď dnes ľuďom poviem, že som z Topoľčian, zvyčajná reakcia je: Aha, to je tam, kde miznú ľudia!" hovorí P. Dragúň.

Na hlavnom pomníku okrem padajúceho lístia svieti aj päť mien ľudí, ktorí podľa zápisov navždy zmizli a ich telá sa nikdy nenašli. "Takto akoby sme ich chceli niekde ukotviť. Nenašli sa, niekde sa stratili, už po nich niet ani stopy, ale budú mať tu svoje miesto," upresňuje P. Dragúň.

Okolo pomníka vyrástli tri menšie kamene, kam chcú turisti postupne pridávať mená ďalších ľudí, o ktorých sa vie, kto boli aj kedy v pohorí zomreli. Medzi takéto mená bude patriť aj značkár Štefan, ktorý vyznačil turistické trasy v pohorí Tribeča, Považského Inovca, či Vtáčnika. Pri práci ho však kliešť nakazil mozgovou encefalitídou a na jej následky zomrel.

Pohorie Tribeč sa rozprestiera na severe Nitrianskeho a juhu Trenčianskeho kraja. Je husto zalesnené a má rozlohu 550 kilometrov štvorcových. Najvyšším vrchom je Veľký Tribeč s nadmorskou výškou 830 metrov.

Aj keď terén je zdanlivo jednoduchý, bolo zaznamenaných viacero záhadných a doteraz neobjasnených zmiznutí. Tie sú situované medzi mestami Nitra, Zlaté Moravce, Topoľčany a Partizánske.

P. Dragúň sa venuje turistike už vyše 40 rokov a vraví, že všetko sa dá vysvetliť, ale zároveň tiež priznáva, že sám má s pohorím Tribeč skúsenosti, ktoré hraničia s nevysvetliteľným.

"My sme šli v Tribeči hľadať útulňu Vlčica. Mali sme súradnice, šli sme s tým, že ju ľahko nájdeme. Ideme, ideme, hľadáme: Tu to musí byť! Chodíme dookola, hmla bola, nikde nič, odrazu sme našli z ničoho nič uprostred ničoho bielu záhradnú stoličku z umelej hmoty," opisuje vlastný mysteriózny zážitok P. Dragúň.

"Čudovali sme sa, čo tam tá stolička robí? Motali sme sa tam, motali, ale útulňu sme stále nenašli, začalo sa zvečerievať, vybrali sme sa teda domov. Cestou naspäť zrazu buch: chata Vlčica pred nami a to úplne inde, ako nás navigovali súradnice!"

P. Dragúň vraví, že aj tento zážitok sa dá vysvetliť napríklad zlými súradnicami. Päť rokov dozadu sa zas však podľa neho vybral z dedinky pri Partizánskom otec so synmi pobicyklovať do prírody v Tribeči.

"Otec poslal synov domov, že on si ide ešte niečo pozrieť. Otec sa ale nevracal, až sa večer otvorili dvere a muž sa vrátil celý dorezaný, dobitý a nepamätal si vôbec nič."

P. Dragúň dodáva, že takýchto príbehov je mnoho. "Veľa ľudí prišlo z Tribeča dorezaných a všetkých spájalo jedno - nepamätali si ako sa im to stalo. Tohto muža ošetrili v nemocnici v Partizánskom, o tom je záznam. Ale vysvetliť sa to dá napríklad tým, že je tam veľa malinčia, mohol spadnúť, naraziť hlavou na kameň, stratiť vedomie. To je tiež také verte - neverte," uzavrel P. Dragúň.

Zmienky o nevysvetliteľných zmiznutiach ľudí v pohorí Tribeč sa dajú nájsť už z prelomu 18. a 19. storočia. Koluje legenda o skupine ôsmich sedliakov, ktorí v tomto období prechádzali cez Javorový vrch, kadiaľ viedla stará furmanská cesta.

Sedliaci na jarmok síce došli, domov však už nie. Na druhý deň sa ich vybrali dedinčania na Javorový vrch hľadať a našli už len ich mŕtve, dolámané a dorezané telá. Osem sedliakov malo byť naukladaných na sebe.

Ľudí šokovalo aj to, že všetok tovar, ktorý sedliaci na jarmoku nakúpili, zostal nedotknutý a ležal pri nich.

V zime roku 1932 sa v Tribečských horách navždy stratil 47-ročný lesník A. Samšály z Veľkých Uheriec. Aj keď hory poznal ako svoju dlaň a chodil do nich denne, v ten deň bez stopy zmizol v útrobách lesov Tribeča.

Lesníka sa nepodarilo nájsť aj napriek rozsiahlej pátracej akcii. Dnes už v Uherciach nežije nikto, kto by si na lesníka Samšályho spomenul a dokonca jeho meno nefiguruje ani v obecnej kronike, nie je teda jasné, či ide len o vymyslenú legendu, alebo sa príbeh naozaj stal.

V roku 1933 zmizlo v lesoch Tribeču iba 18-ročné dievča. Mária Švajzerová z Mankoviec išla lesnou cestou k starým rodičom, tam však nedorazila a ani domov sa nevrátila. Článok o jej zmiznutí sa objavil v miestnych novinách.

V roku 1937 sa stratil robotník zo Žirian Andrej Murgaš. Ten pracoval v kameňolome a vraj nebol jediný robotník, ktorý sa bez stopy stratil. Murgaš sa vracal domov z práce, prechádzal cez les a domov neprišiel. Nenašla sa po ňom žiadna stopa.

Najzáhadnejšie zmiznutie sa ale odohralo v roku 1949, kedy zmizol robotník z Baťových závodov Walter Fischer. Ako vášnivý turista sa vybral do hôr Tribeča, kde zmizol na niekoľko mesiacov.

Po štyroch mesiacoch Waltera objavili ležať na poli neďaleko Zlatých Moraviec. Mal dorezané ruky a bol v zlom zdravotnom stave. Vôbec si nespomínal na to, kde celé mesiace bol a čo sa mu stalo.

V roku 1954 našli pri dedinke Oponice telo neznámeho muža. Mohol mať okolo tridsať rokov a aj keď bolo po jeho totožnosti vyhlásené celoštátne pátranie, nikto sa nikdy k nemu neprihlásil.

Prípad uzavreli tak, že záhadný muž bol asi cudzinec, ktorý sa dostal do Československa ilegálne, preto ani nikomu nechýba. Kto ale skutočne bol a ako sa dostal do Tribečských hôr a čo ho zabilo?

Vo februári 1966 našiel hájnik v Tribečských lesoch opustené auto s bratislavskou značkou. Zistilo sa, že patrí manželom Belanovičovcom. Tých však už viac nikto nikdy nevidel.

V roku 1995 prechádzal na svojom luxusnom žltom aute medzi obcami Skýcov a Klátova Nová Ves úspešný obchodník, 26-ročný podnikateľ Ján Šala.

Auto našli odstavené s vyhrávajúcim rádiom a približne miliónom vtedajších korún v ňom. Ján Šala však zmizol bez jedinej stopy!

O nič menej záhadný je príbeh 20-ročnej Lucie, ktorá pracovala v Zlatne na píle a milovala turistiku. Potom, ako sa vybrala na výlet na Javorový vrch v Tribeči, na celý deň zmizla, aj keď rodičom povedala, že príde domov.

Napokon domov prišla, ale až na druhý deň. Bola otrasená a s dorezanými rukami. Čo sa jej však stalo a kde bola celý jeden deň a noc uprostred ľadového januára povedať nevedela.

Záhadných príbehov z Tribeča je ešte oveľa viac a možným vysvetlením môže byť, že v pohorí sa nachádzajú neprístupné jaskyne, dutiny, prepadliská aj šachty, štôlne a bane, kde sa kedysi ťažilo zlato.

Mnohí teda predpokladajú, že turisti miznú práve v jamách po ťažbe, ktoré sú zakryté napadaným lístím či snehom. Ani túto teória sa však doposiaľ neporadilo potvrdiť.