Začal sa advent: Aké zvyky sa s ním spájajú? Pozrite si nádherné vence našich čitateľov!

Advent začína prvou adventnou nedeľou a tá môže pripadnúť na ktorýkoľvek deň medzi 27. novembrom a 3. decembrom. Tento rok pripadla na najneskorší možný termín. Zvyk pripravovať adventný veniec pospletaný z vetvičiek ihličnanov a doplnený štyrmi sviečkami prenikol na Slovensko v tridsiatych rokoch minulého storočia.

„Tradícia adventných vencov vznikla na území dnešného Nemecka. Vytvorenie prvého moderného adventného venca vystaveného na verejnosti sa prisudzuje Johannovi Hinrichovi Wichernovi, evanjelickému pastorovi augsburského vyznania v Hamburgu. Jeho veniec pozostával z kolesa vyzdobeného vetvami ihličia, na ktorom boli pripevnené štyri biele sviece symbolizujúce štyri adventné nedele a viacero menších červených sviec, ktoré symbolizovali zvyšné dni adventu. Bol zavesený v domove pre siroty, duševne chorých a starých, ktorý Wichern zriadil v roku 1833,“ tvrdí odborníčka na ľudové zvyky a tradície Katarína Nádaská.

Vence so štyrmi či piatimi sviecami sa postupne stali bežnou súčasťou nemeckých protestantských kostolov a domácností a do dvadsiatych rokov 20. storočia boli zaužívanou dekoráciou u nemeckých rímskokatolíkov. „Kruhový tvar venca vytvoreného zo vždyzelených vetvičiek sa pokladá za symbol večného života, hoci svoj pôvod má v predkresťanských tradíciách, kde symbolizoval večný cyklus striedajúcich sa ročných období,“ doplnila expertka.

Veniec má byť, podľa K. Nádaskej, urobený zo zelených vetvičiek ihličnanov. Má mať štyri sviečky, ktoré symbolizujú jednotlivé adventné nedele. V prvú adventnú nedeľu sa zapaľuje jedna sviečka a potom sa každú ďalšiu nedeľu pripaľuje ďalšia sviečka. Na štvrtú adventnú nedeľu horia štyri sviečky.

Podľa etnologičky Kataríny Nádaskej ani farba sviečok nie je náhodná: „V rímskokatolíckej cirkvi sa tradične používajú tri fialové sviečky ako symbol pokánia a jedna, zapaľovaná ako v poradí tretia, ružová sviečka ako symbol radosti. V protestantizme sa tradične používajú modré sviečky ako symbol nádeje a očakávania Krista," ozrejmila.

Dodala, že advent zaviedol do cirkevného kalendára v roku 600 pápež Gregor Veľký. Spočiatku trval 8 týždňov, od roku 922 ho skrátili na 4 týždne, ktoré znázorňujú aj štyri sviečky na adventnom venci. Okrem upratovania a pečenia dobrôt to bol čas pokánia a duchovnej prípravy na vianočné sviatky. Ľudia dbali hlavne na to, aby sa zmierili s niekým, s kým boli v spore. K štedrovečernému stolu by si totiž mali zasadnúť len tí, ktorí urovnali všetky sváry.

V minulosti sa počas adventu naši predkovia viac zdržiavali v domovoch. Muži opravovali náradie, vylepšovali príbytky alebo vyrábali hračky pre deti. Ženy vyšívali, tkali, párali perie, šili či priadli. Zároveň to bolo obdobie rodinných a priateľských návštev: "Počas adventu sa ľudia zvyčajne postili, preto sa neraz hovorilo aj o tzv. malom pôste. Platil zákaz tanečných zábav a svadieb. Žartovne sa vtedy hovorilo, že aj psy tichšie brešú. Mládež sa však potrebovala stretávať a využívala na to dni na Katarínu, Ondreja, Barboru a Luciu. Boli to večery plné mágie a ľúbostných rituálov, ktoré preferovali najmä slobodné dievčatá."