Psychiatri bijú na poplach: Stúpa počet detí s duševnými poruchami a so sklonmi k samovražde
21. 4. 2022, 15:25 (aktualizované: 1. 6. 2024, 12:34)
Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice vyčlenila v rámci I. psychiatrickej kliniky 14 lôžok pre psychiatrických pacientov vo veku 16 – 18 rokov. V druhom najväčšom meste na Slovensku doposiaľ nebola pre túto vekovú kategóriu vyčlenená žiadna lôžková kapacita.
Zdroj: archív UNLP
Zdroj: Shutterstock
Zdroj: archív UNLP
Galéria k článku
Doteraz boli kapacity psychiatrickej kliniky naplno vyťažené dospelými pacientami. „Situácia sa za uplynulé dva roky vplyvom pandémie, izolácie a teraz aj nových okolností na Ukrajine natoľko zhoršila, že počty psychiatrických pacientov neustále rastú,“ vysvetľuje prednosta I. psychiatrickej kliniky UNLP na Triede SNP Jozef Dragašek.
Pribúda detských psychiatrických pacientov
Situáciu podľa jeho slov sťažuje to, že II. psychiatrická klinika na Rastislavovej slúži psychiatrickým pacientom s ochorením COVID-19 v rámci širšej regionálnej pôsobnosti. Reprofilizáciu lôžok oceňuje aj detská psychiatrička a hlavná odborníčka rezortu zdravotníctva Terézia Rosenbergerová, keďže počet detských pacientov v pedopsychiatrickej ambulancii stúpol o viac než 60 %. „Kým pred pandémiou sme denne prijali v ambulancii 30 – 35 pacientov, uplynulý rok stúpol ich počet na 50 denne.“
Hrozba samovrážd
Odborníci upozorňujú aj na zvyšujúci sa počet samovražedných sklonov u detí či dokonca dokonaných samovrážd u mladistvých. „Je to obrovská tragédia, keď zomrie dieťa, preto je dôležité, aby sme ich problémy nepodceňovali a riešili ich,“ vysvetľuje Rosenbergerová, ktorá sa s takými prípadmi stretáva takmer denne. Zarážajúce je podľa nej, že veková kategória je čoraz nižšia (11 - 12 rokov).
Vnímavá rodina
Rodič by nemal podceňovať varovné signály - keď dieťa odmieta ísť von, komunikovať, stretávať sa s rovesníkmi, odmieta stravu, trávi priveľa času s mobilom v ruke, má poruchy spánku, časté zmeny nálady. „Mali by sme sa čím skôr vrátiť k normálnemu životu v rodinách, v škole, v práci. Deti by sa mali vrátiť k záľubám, ku krúžkom, k športu, priateľom,“ hovorí odborníčka, ktorá dodáva, že po dvoch rokoch pandémie je čoraz viac tých, ktorým sa do ničoho nechce. „Deti majú sociálne fóbie, úzkostné stavy, zvykli si učiť sa v pohodlí domova, s minimálnou záťažou. Odmietajú školu, chodia so žiadosťami o dištančné vzdelávanie. Veľa malých i mladých nič nebaví. To je začiatok konca. Prešiel dlhý čas, čo sme nežili štandardne, bude trvať veľmi dlho, kým sa zase naučíme žiť,“ konštatuje Rosenbergerová.