Východoslovenské múzeum v Košiciach chystá prekvapko pre zberateľov: Kto zaváha, oľutuje!

Na novučičkej bankovke s nulovou hodnotou je  stvárnený motív typický pre danú udalosť.

„Zachytáva unikátnu jazdeckú medailu Ferdinanda I. z roku 1541, ktorá sa v zlatom vyhotovení nachádza iba v Košickom zlatom poklade, tiež dukát Žigmunda Luxemburského razený v Košickej mincovni. V pozadí sa rozprestiera Historická účelová budova, v ktorej je poklad v súčasnosti vystavený," hovorí odborný pracovník historického odboru VSM v Košiciach Patrik Fečo (28).

Vysvetľuje, že daný motív je odkazom nielen na Košický zlatý poklad, ale aj na kráľovské mesto Košice a jeho mincovňu. Obrys nádoby, v ktorej bol poklad nájdený sa objaví len na prítlačovej bankovke a nebude chýbať ani letopočet 1935 – 2019, ktorý symbolizuje aktuálne výročie.

„Vydaných bude 500 kusov vyhotovených prítlačovou razbou (so zlatením), budú špeciálne značené a uložené v obale a 9000 kusov základných bankoviek (bez zlatenia). Budú fialovej farby ako päťstovka, vo veľkosti dvadsaťeurovky. Sú opatrené ochrannými prvkami. Neplánujeme robiť žiadnu dotlač,“ dodáva. Spresňuje, že na predaj ide len časť vydaných suvenírových bankoviek, keďže múzeum si nechá isté množstvo na propagačné účely. Limit na osobu je jedna prítlačová bankovka a 5 kusov obyčajných. Predaj sa začne v sobotu 24. augusta v budove Východoslovenského múzea v Košiciach.

- je vyrobená z bavlneného papiera tak, ak klasická bankovka,

- na prednej strane je motív danej emisie, na zadnej strane zasa dominanty európskych miest,

- má vlastné sériové číslo

- nechýbajú ani ochranné prvky (vodotlač, hologram, bezpečnostný pásik, mikrotext a iné)

- pre limitovaný náklad je zberateľsky atraktívna

- tak ako riadne bankovky, aj tieto vyrába spoločnosť Oberthur Technologies vo Francúzsku, ktorá má na to licenciu.

Článok pokračuje na ďalšej strane informáciami o Košickom zlatom poklade, stačí  kliknúť na šípku. 

Unikátny hromadný nález zlatých mincí  v Košiciach, patrí k jedným z najbohatších v európskom i svetovom meradle. Našiel sa pri búraní steny barokového paláca 24. augusta 1935 o 11-tej hodine a 45 minúte pri bráne budovy finančného riaditeľstva na vtedajšej Štefánikovej ulici  číslo 74 v Košiciach  (dnes Hlavná 68 – poznámka redakcie), v niekdajšom sídle Spišskej komory.

Robotník stavebnej firmy Ing. A. Nováka z Prahy Peter Stacho narazil v hlinenej podlahe na tvrdý predmet. Pri pozornejšej obhliadke zistil, že je to kovová kazeta, ktorá pozostávala z dvoch do seba zapadajúcich mís. Vrchná  časť renesančnej schránky z tepaného medeného plechu v tvare bochníka bola zdobená rytými zvieracími a rozprávkovými motívmi.

Muž v prvom momente netušil čo sa v nej ukrýva. Na jeho obrovské prekvapenie objavil po jej otvorení poklad velikánskej hodnoty. Nádoba ukrývala 2920 kusov zlatých mincí – väčšinou dukáty a dvojdukáty,  3 zlaté medaily kremnickej razby a 2,14 metra dlhú masívnu renesančnú zlatú reťaz o hmotnosti 590 gramov.

Mimoriadne vzácne sú tri zlaté medaily. Prvá bola vyrazená na počesť uhorského kráľa Ľudovíta II. v roku 1525 v Kremnici. Ďalšiu zlatú medailu vyrazili na počesť kráľa Ferdinanda I. v roku 1541 a tretiu na počesť kráľa Ľudovíta II. Jagelovského v roku 1544.

Najviac mincí pochádza  z Uhorska je to až 1187 dukátov, ďalšie sú zo  Sedmohradska, Čiech, Sliezska, Dolného Rakúska, Štajerska, Korutánska, Nemecka, Poľska, Švédska, Dánska, Anglicka, Belgicka, Francúzska, Talianska, Španielska, Holandska i starovekého Grécka. Razili ich asi v  osemdesiatich svetových mincovniach.

Vlastníka sa dodnes nepodarilo vypátrať. Neskoršie výskumy však preukázali, že poklad niekto ukryl zhruba po roku 1679 zrejme pred sedmohradským kniežaťom Imrichom Thökölym, ktorý v rámci protihabsburgských povstaní obsadil Košice v roku 1682. S najväčšou pravdepodobnosťou to bol niekto z najvyšších úradníkov Spišskej komory (SK) v Košiciach.

Spomínajú sa tri mená  -  predseda Franciscus Waldegg, alebo Sigismundus Holla či Marin Madász, ktorí boli jeho poradcovia. Všetci traja mali vysoké príjmy, boli bohatí  a mali voľný prístup do budovy SK. Zároveň je známe, že pre poklad sa nemohli vrátiť,  keďže všetci zomreli ešte pred rokom 1685. Znamená, že  oslobodenia mesta z rúk povstalcov sa nedožili.

Na nálezcov čakala bohatá odmena – tretina ceny pokladu. Avšak nakoniec z nej nevideli ani korunu, keďže lesk zlata ôsmim z nich zatemnil myseľ. Rozdelili si 126 kusov zlatých dukátov, až potom odniesli zvyšok nálezu stavbyvedúcemu a ten ho následne odovzdal  žandárom. Po nejakom čase sa mestom začali šíriť zvesti, že v mestskom parku a zlatníckom krámku istí ľudia ponúkajú na predaj vzácne zlaté mince. Detektívi sa dali do pátrania a robotníkov postupne zatkli.

Nečestnosť sa im nevyplatila, namiesto štedrého nálezného obišli naprázdno a ešte k tomu s obrovskou  hanbou. Mohli ľutovať, keďže puncový úrad vyčíslil vtedy hodnotu pokladu  na 294 581,90 korún Priemerná mzda robotníka bola v tom čase zhruba 850 korún. Chamtivosťou sa pripravili o odmenu, ktorá činila výšku ich platov za obdobie desiatich rokov.

Bohaté zastúpenie druhov a typov mincí  a ich obrovský geografický záber radia Košický zlatý poklad medzi ojedinelé umelecké skvosty nielen v Európe, ale aj vo svete. Každý kto má záujem pozrieť si predmety z rýdzeho zlata o hmotnosti 11 kilogramov, má možnosť. Unikát je uložený v špeciálne upravenom nedobytnom trezore v Historickej účelovej budove Východoslovenského múzea v Košiciach na Námestí Medzinárodného maratónu mieru.

Pozrite si viac fotografií v galérii článku.

Vyjadrite svoj názor v ankete a v komentároch pod článkom