NAJMENŠIA obec na Slovensku: Pre niekoho RAJ pre iného PEKLO na zemi!

Príkra je rajom pre chalupárov kvôli okolitej krásnej prírode, je tam ticho a pokoj. No trvalý život v nej je ťažký. Lebo práve to, čo je výhodou pre jej príležitostných obyvateľov, je pre sklaných príťažou. Najmä v zime. Lebo najbližší obchod je vzdialený päť kilometrov, do tunajšieho dreveného kostolíka prichádza kňaz slúžiť omše iba v lete a cez sviatky, autobus sem jazdí len raz do týždňa počas prázdnin. A chýba aj mobilný signál aj internet. Kúriť sa dá iba drevom.

Starostu obce tu na úväzok robí Miroslav Goldír (44), ktorý doteraz robil aj stropkovskej Tesle. Spolu s manželkou Janou (45). Lenže počas koronakrízy prišiel o prácu, tak sa teraz neplno venuje starostlivosti o dedinu. Úraduje vo svojom rodinnom dome, pred ktorým visí slovenská i európska vlajka. Ale už nie dlho, postaral sa o novú úradovňu. Nová stavba už stojí na konci dediny, ide o novučičkú unimobunku, v ktorej bude po novom sídliť obecný úrad. 

V obci na severovýchode Slovenska stojí 23 domov. Väčšina z nich zíva prázdnotou. Najmä počas zimy. V lete sú využívané ako chalupy. Trvalo obývaných domov napočítate iba na jednej ruke, zväčšo ide o ľudí v dôchodkovom veku, ktorí sa tu narodili a k tomuto miestu priľnuli. No aj tak niektorí z nich na zimu odchádzajú do mesta k príbuzným. No natrvalo tu dokonca býva aj mladý pár. No natrvalo sem prichádzajú bývať najmä dôchodcovia. “Počet trvalo prihlásených sa nám rozrastá. Pribudli napríklad manželia, ktorí si kúpili dom v Prahe, ale počas leta budú bývať u nás,” šokuje informáciou starosta. 

Lenže v zime tu prebýva iba sedem ľudí, chalupári nechodia. Napriek tomu, že podmienky na život tu majú ťažké, žijú družne. Silvester trávia spoločne. O polnoci sa všetci zídu v strede obce a prichystajú si dokonca aj ohňostroj. “Je tu božský pokoj, obrovský relax. Nemenila by som. Je tu pohodička, dobrí susedia,” smeje sa starostova žena. Jej muž robí susedom aj nakupovača, čo si najmä tí starší pochvaľujú. Stačí, ak spíšu zoznam, čo potrebujú a starosta im ochotne dovezie z mesta všetko, čo si zaželajú. 

Ročný rozpočet obce je iba 7-tisíc eur. Napriek tomu dokážu ušetriť, funguje im aj verejné osvetlenie. Najmä v lete, keď ľudia opekajú na záhradách. V zime podľa dohody. Ak niekto potrebuje ísť skoro ráno do práce, starosta mu vyhovie. Ani s vývozom odpadu nemajú problém, dokonca ho triedia. Na konci dediny je kontajner pre zmiešaný odpad, keď je plný, starosta ho dá vyviezť. “V lete do každého domu raz za čas nieto príde,” dodáva Jana. Košičanka Monika Kurečková (54) pracuje v Rakúsku, v Príkrej žije z mesiaca 2 týždne: “Je tu úžasne. V zime nikde nikoho, o štvrtej popoludní už ani dušu nestretnete.” 

V GALÉRII SI MÔŽETE POZRIEŤ, AKO TO V NAJMENŠEJ OBCI NA SLOVENSKU VYZERÁ