VEĽKOLEPÁ udalosť pritiahla do Košíc ľudí z CELÉHO sveta: TAKTO vyhlásili východniarku Annu za blahoslavenú!

Veľkolepý obrad viedol novonastupujúci prefekt Kongregácie pre kauzy svätých, kardinál Giovanni Angelo Becciu. „Som prvýkrát na Slovensku a dojala ma celková atmosféra slávnosti i davy ľudí, ktoré sa tu zišli. Som rád, že som sa svojho úradu ujal práve na tejto slávnosti,“ povedal vysoký vatikánsky hodnostár.

Košický arcibiskup-metropolita Bernard Bober zdôraznil, že Anna Kolesárová oddnes nepatrí len východniarom, ale celému Slovensku, ba dokonca veriacim na celom svete. Medzi veriacimi boli ľudia všetkých vekových kategórii z rôznych kútov Slovenska i zo zahraničia. Výnimočné nebolo vidieť mamičky s novorodeniatkami v kočiarikoch, ale i skupiny seniorov. Dôvody prečo merali cestu do Košíc boli rôzne. Niektorí nechceli o nich hovoriť.

Študent Matúš (19) z Trenčína bol zhovorčivejší. „Často chodím na púte do rodiska Anky Kolesárovej do Vysokej nad Uhom a dnešná slávnosť je pre mňa splneným snom. Anka môže byť aj pre dnešnú mládež vzorom svojim rozhodnutím." Štvorčlenná rodina: mama Iveta (45), otec Jozef (44) s dcérami Veronikou (23) a Nikolkou (21), merali cestu do Košíc z Pavloviec nad Uhom. „Sme veľmi šťastní, že tu môžeme byť. Chceme vymodliť pre rodinu hojnosť požehnania od blahoslavenej Anny, ktorá pochádza z našej farnosti,“ prezradila nám dôvod účasti pani Iveta.

Slávnosti v Košiciach prialo aj počasie, i ono prispelo k tomu, že sa v Košiciach zišlo 30 - tisíc ľudí, z toho bolo zhruba 600 kňazov, 30 biskupov, 650 rehoľníkov, 630 dobrovoľníkov. Výzdoba priestoru pozostávala z 10 000 kusov bielych ruží. Cestovanie mimoriadnym vlakom využilo 300 cestujúcich.

Zaujímavosťou bolo, že na slávnosti kňazi rozdali 20 tisíc kusov hostií. „Okrem klasických bola možnosť prijať aj bezlepkové. Pristúpili sme pred rokmi aj k tejto možnosti, keďže tradičné hostie celiatikom spôsobovali zdravotné problémy,“ vysvetlil hovorca KBS Martin Kramara.

Relikviár s ostatkami blahoslavenej Anny, ktorého hmotnosť je zhruba 150 kilogramov bude uložený v Katedrálnom chráme svätej Alžbety v Košiciach. Je vyrobený zo striebra je osadený vo vápenci a má priemer zhruba pol metra. Vyhotovil ho šperkár Marek Husovský. Ústredným motívom je srdce s perlou v strede. Okolo skvostu je venček ako symbol čistoty, konáriky v tvare tŕňovej koruny sú symbolom utrpenia. Vo venčeku sú tri margarétky do stredu ktorých sú vsadené tri zrnka z Ankinho ruženca, ktoré našli v jej hrobe.

Obraz, ktorého kópiu slávnostne odhalili pri sobotnom obrade v Košiciach, namaľovala ilustrátorka Zuzana Verbovská. Originál bude vystavený v Kostole Sedembolestnej vo Vysokej nad Uhom.

Anna sa narodila 14. júla 1928 vo Vysokej nad Uhom ako dcéra Jána Kolesára, prezývaného po mame Hruška, a Anny, rodenej Kušnírovej. Pokrstená bola hneď na druhý deň 15. júla. O 10 rokov neskôr stratila mamu, ktorá zomrela na zápal pľúc. Anka musela na seba prevziať zodpovednosť za domácnosť a nahradiť matku staršiemu bratovi. Mala veľa kamarátok, ale kvôli povinnostiam ich už nestíhala navštevovať. Žila veľmi skromne a jednoducho. Dbala o svoju povesť a čistotu. Každú sobotu sa chodila modliť ruženec k susedom Podhorínovcom. Prišla však druhá svetová vojna a na jej konci v roku 1944 prechádzal cez Vysokú nad Uhom aj front. Boje trvali niekoľko týždňov a vystrašení dedinčania sa skrývali v pivniciach. Ján Kolesár-Hruška, Anka a Miško spolu so susedmi sa ukrývali v pivnici pod kuchyňou. Vojakov sovietskej armády predchádzal chýr, že v Užhorode rozbili pálenicu a teda zásob majú dosť. Anka chodila oblečená v šatách svojej nebohej mamky, aby pôsobila dojmom vydatej ženy a uchránila svoju čistotu. Pri prehliadke domu jeden opitý vojak sovietskej armády našiel pivnicu a ľudí, ktorí sa v nej skrývali. “Haňka, daj mu niečo zjesť, iste je hladný,” povedal Ján Kolesár svojej šestnásťročnej dcére. dievča počúvlo a išlo do kuchyne pripraviť niečo vojakovi pod zub. Po chvíli si však všimol, že pod šatami dospelej ženy sa skrýva mladé dievča a začal na ňu naliehať, aby sa mu oddala. Odmietla aj napriek hrozbám, že ju zabije. Vytrhla sa mu z rúk a bežala k otcovi a bratovi do pivnice. Nahnevaný vojak ju nasledoval, namieril na ňu automat a zakričal: “Rozlúč sa s otcom!” Anka vykríkla: “Apočko, zbohom! Ježiš, Mária, Jozef…” v polovici modlitby vojak vystrelil dve rany, do hrude a do tváre.  Boje neutíchali a tak s jej mŕtvym telom strávili celú noc v pivnici. Na druhý deň neskoro večer ju potajomky a bez kňaza narýchlo pochovali. Zhotovili jednoduchú truhlu z dosák zo stodoly a vykopali plytký hrob vedľa jej nebohej mamky. Pohrebné obrady vykonal farár Anton Lukáč 29. novembra 1944. Hneď po pohrebe do matriky zapísal Hostia sanctae castitatis, teda obeť svätej čistoty. . Jej hrob navštívia každoročne tisícky mladých ľudí. Prvé stretnutie mládeže na podnet svedectva mučeníckej smrti Anny Kolesárovej sa uskutočnilo v roku 1999. Odvtedy sa každý rok konajú štyri pravidelné púte k jej hrobu – tzv. Púte radosti.