Vedci z centra SAV pri Imune: Testujeme či je Sputnik V bezpečný

V Imune bola vyrobená prvá očkovacia látka tri roky po výstavbe podniku v roku 1956. Kedysi bola Imuna ešte ako štátny podnik pri výrobe vakcín silný hráč. Istý čas patrila k strategickým podnikom, no v roku 2002 odtiaľ bola expedovaná posledná šarža vakcíny na chrípku. Podnik bol daný do konkurzu po neúspešnej privatizácii a odvtedy je v súkromných rukách. Od čias najväčšej slávy Imuny sa však vývoj a spôsob výroby vakcín diametrálne zmenil. Podľa šéfa Biotechnologických laboratórií Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied (SAV) v Šarišských Michaľanoch Vladimíra Zelníka sú tie dnešné omnoho bezpečnejšie. 

Prečítajte si rozhovor s vedcom V. Zelníkom, v ktorom sa okrem iného dozviete: 

Prečo vznikli Biotechnologické laboratóriá SAV v areáli farmaceutického podniku Imuna? 

V roku 2010, keď na Slovensku zúrila pandémia chrípky, vzišla idea na vznik centra, ktoré zabezpečí výskumno-vývojovú časť a vakcíny sa budú vyrábať v Imune.  Bohužiaľ, akcia bola celá zrušená. Neskôr vznikol nápad, že by sme tu postavili  biotechnologické laboratória (BTL). Bola tu vtedy možnosť revitalizovať celý program výroby vakcín na Slovensku. Ale pokračujeme vo výskume aj v iných oblastiach. Najmä čo sa týka biologických liekov. S IMUNA Pharm sme mali blízke vzťahy okrem iného aj v expertízach na prípravu a charakterizáciu biofaramceutík. 

Aké má vaše centrum v Š. Michaľanoch časti? 

Celé pôvodný projekt Centra výskumu a vývoja biologicky aktívnych látok zahrňoval laboratóriá, ktoré sú rozdelené pre separátne časti pre výskum a vývoj biofarmaceutík. Tými sú napríklad rastové faktory alebo protilátky. Napríklad aj na COVID sa používajú ako liečivo protilátky, ktoré sú získavané od pacientov, alebo sú pripravené inými technológiami, ktoré je možné použiť u COVID pacientov. Liečba protilátkami je napríklad je veľmi rozšírená u onkologických pacientov. Druhá časť BTL má vírusové zameranie, na vakcíny. No a potom tu ešte máme bakteriologickú jednotku, momentálne zameranú na bakteriofágy, ktoré sa môžu používať na liečbu bakteriálnych infekcií. Máme aj priestory pripravené na plnenie liečiv. Vedeli by sme v našich čistých priestoroch pripraviť cca 1000 ampuliek za dve hodiny, čo je postačujúce na menšie šarže prípravku. Takými sú napríklad testovacie šarže vyvíjaného liekového prípravku, pre ktoré nie sú potrebné veľké objemy. A nakoniec v našich Analytických laboratóriách, ktoré sú súčasťou BTL, testujeme vakcíny či iné liečivá.

A pre koho to robíte? 

Našim hlavným zmluvným partnerom je Imuna. Ale okrem iných aj Národný ústav detských chorôb, ktorý sa na nás obracia pri testovaní svojich vlastných liečiv. A teraz prichádzajú so záujmom o spoluprácu aj výrobcovia dezinfekčných prípravkov, ktorí majú záujem o to, aby sme im ich výrobky otestovali. Našou hlavnou úlohou je testovanie, vedeli by sme však pomôcť aj pri testovaní a výrobe vakcín, aj na koronavírus. 

Aké ďalšie aktivity plánujete? 

Máme rozbehnutých viacero. Bohužiaľ, čo sa týka výskumných aktivít, moc sa nám nedarilo, aj keď sme sa uchádzali o mnoho projektov, no neboli úspešné z rôznych dôvodov. Vzhľadom na to, že sú tu veľké laboratóriá, uchádzali sme sa o väčšie projektyhlavne  z Európskych štrukturálnych fondov. Z rozdeľovania peňazí na projekty ministerstvom školstva bol škandál. Bolo to pre nás veľmi frustrujúce, že naša snaha vychádzala navnivoč. V poslednej dobe nám však jeden projekt vyšiel, Máme schválený projekt súvisiaci s COVID-om, ide o rozšírenie Európskeho vírusového archívu. Jednou z lokalít tohoto EVA archívu je momentálne v Bratislave, ale chceli by sme rozšíriť zázemie aj do Šarišských Michalian. Máme tu veľmi dobré podmienky na skladovanie a charakterizáciu vírusov, ktoré by sme potom mohli ponúkať na diagnostické účely a výskum.  . 

Dúfame, že sa podarí niečo urobiť aj pod tlakom COVID-ovej  situácie. Myslím si, že by sme tu mali mať výskumné centrum na prípravu vakcín. Nemôžeme sa spoliehať vždy na to, čo nám bude ponúknuté z vonku. Musíme vedieť pohotovo zareagovať aj na Slovensku. Veď napríklad firma BionTech mala svoju mRNA platformu zameranú na onkologické ochorenia a zistili, že táto technológia sa dá použiť na vakcínu proti COVID-19. Chytil sa toho Pfizer a je z toho jedna z najúspešnejších vakcín. 

Teda recept na vakcínu COVID bola náhoda?

V Británii mali strategický plán už od roku 2010, keď bola pandémia chrípky. Uvedomovali si, že sa budú vyskytovať aj iné novo sa objavujúce nákazy, ktoré sa môžu dostať až do pandemického stavu. Pandémia SARS-CoV-1 zasiahla najmä východnú Áziu, ale Oxfordská univerzita už vtedy pripravovala platformu na báze adenovírusovej vektorovej vakcíny. Neskôr vymenili antigén a teraz môžu s AstraZeneca produkovať vakcínu proti COVID-u vo veľkom. Bolo by dobré mať také niečo aj u nás, aby sme aj my vedeli pomôcť pri výrobe, pri vylepšeniach, či testovaní nových postupov pri výrobe vakcín. Ale na to by bolo potrebné pripraviť strategický národný plán. 

Slovenská firma Axon Neuroscience vyvíja COVID-ovskú vakcínu. Vedeli by ste pomôcť s výskumom? 

Axon Neuroscience sa opiera o svoj úspešný výskum v príprave vakcíny proti Alzheimerovej chorobe. My môžeme pomôcť rozvíjať nápad. Vieme pripraviť napríklad testovacie šarže za podmienok, ktoré vyhovujú pri výrobe liečiv. Máme čisté priestory, sofistikované laboratóriá vybavené kvalitnou technológiou. Analytické laboratória majú certifikát Štátneho ústavu na kontrolu liečiv. Podmienky na jeho získanie sú prísne a vieme ich naplniť. 

AKO BUDÚ TESTOVAŤ V ŠAR. MICHAĽANOCH SPUTNIK? ČÍTAJTE NA ĎALŠEJ STRANE. 

Ako konkrétne budete testovať Sputnik V?

Ak nato príde, mohli by sme túto vakcínu testovať napríklad na bakteriálne endotoxíny. Takéto kontaminácie by mohli byť veľmi nebezpečné.  Veď tu ide o bezpečnosť, aby pacient dostal bezpečný liek.  Štandardne robíme takéto testovania pre Imunu. Oni teraz vo veľkom vyrábajú infúzne roztoky a podobné preparáty. 

Ešte akým testovaním ruská vakcína prejde?

Ďalšie z nežiaducich kontaminácií môžu byť baktérie, preto sa robí skúška sterility. Na to máme kompletné metodiky. A potom vieme zisťovať aj vybrané fyzikálno-chemické parametre. V prípade Sputniku by bolo potrebné vedieť, akými testami treba ešte vakcínu otestovať. To musí povedať dodávateľ a naše kontrolné úrady. Napríklad, by sme mohli zisťovať aj aký má vakcína titer, koľko je tam adeno-vírusových častíc. Teda vzorky vakcíny môžeme testovať na prítomnosť nežiaducich látok a na jej identitu, čiže či obsahuje to, čo je deklarované. Samotný prevoz Sputnika bol celý čas monitorovaný. Celú cestu sa kontrolovala teplota v úložných boxoch, čiže presun bol kvalitne realizovaný, aby nedošlo k poškodeniu vakcíny výkyvmi teploty. 

Takéto testy robíte aj pre liečivá vyrábajúce v Imune?

Nakoľko ide o iný druh liečiv, tak len časť testov, ktoré som spomenul, hlavne tie súvisiace s čistotou.  Keď chce Imuna prepúšťať svoje výrobky, musia vychádzať z požiadaviek kladených na konkrétny liečivý prípravok. Poskytnú nám potom zoznam testov, ktoré treba urobiť. 

Keby v 2010 plány nestroskotali, boli by sme na to s vývojom vakcíny proti COVID-u lepšie?

Som presvedčený, že áno. Bola by tu kontinuita, potenciál na rozvoj. Vakcíny by sa nevyrábali starým spôsobom, ale hľadali by sme nové metódy a technológie. Staršie typy vakcín sa robia na embryonálnych vajciach. Vajíčka sú kupované zo špeciálnych chovov hydiny. V súčasnosti sa využívajú nové technológie. COVID nám pomohol v tom, že sme začali akceptovať aj vakcíny, ktoré sú robené na princípe nukleových kyselín, čo sú vakcíny od Pfizeru aj Moderny, teda mRNA vakcíny. 

ČO SÚ TO MRNA ČI VEKTOROVÉ VAKCÍNY A KTORÁ JE LEPŠIA? ČÍTAJTE NA ĎALŠEJ STRANE. 

Čo je princípom mRNA vakcín? 

Neobsahujú oslabené ani inaktivované vírusy, ale iba časť genetickej informácie vírusu s návodom, ako vytvoriť kópie takzvaného spike proteínu S, ktorý je súčasťou koronavírus. Vírus si nesie svoju genetickú informáciu. A v rámci nej vie, že má vytvoriť nejaké štruktúry na povrchu vírusu, ktoré mu okrem iného pomáhajú napadnúť bunku. Tie sú potom spoznávané aj organizmom a vedia navodiť imunitu. Vakcíny mRNA sú založené na princípe tvorby protilátok proti S proteínu, ktorý je produkovaný práve z mRNA. Samotný S proteín ublížiť nemôže. V kontexte vírusu však S proteín umožňuje koronavírusu preniknúť do ľudských buniek a vyvolať ochorenie a tým zohráva veľkú úlohu pri patogenéze vírusu - vzniku a vývine choroby

Pri navodení imunitnej odpovede sa vytvoria protilátky, ktoré pri vniknutí skutočného patogénu do tela dokážu dať ľudskému organizmu pokyn, aby vytváralo ďalšie špecifické protilátky, ktoré sú súčasťou imunitnej odpovede a po nákaze sú pripravené koronavírus poraziť alebo natoľko eliminovať, že prejavy choroby určite nebudú také, aké by boli, keby sme očkovaní neboli. Ale to neznamená, že po vakcinácii sa nemôžeme nakaziť. Len choroba už bude mať úplne iný, ľahší, priebeh. 

A vektorové pôsobia na akom princípe? 

Na podobnom, len genetická informácia pre S proteín je prenášaná pomocou vírusového nosiča, napríklad adenovírusu. Jej úlohou je takisto pripraviť telo na obranu voči infekcii. 

Ktorá vakcína je lepšia? 

Myslím si, že obidva prístupy majú svoje výhody. Mne sa teraz páčia mRNA vakcíny, lebo vo vakcinologickej praxi je to niečo úplne nové a v úvodzovkách je to najčistejšie. Adenovírusy môžu spôsobovať určité nežiaduce účinky. Ale aj tam ide iba o to, že telo bojuje s tým, že dostalo do seba niečo cudzorodé. Je to normálna imunitná odpoveď, reakcia na to, že telo vytvára protilátky. Vektorové vakcíny sú Sputnik V a od AstraZenecy, Pfizer/BioNTech a Moderna sú na princípe mRNA. 

Existujú aj na iné typy vakcín?

Vyvíjajú sa aj na základe iných technológii. Spomínaná slovenská firma Axon Neuroscience vyvinula na úplne inej báze, keď z S proteínu sú vybrané malé časti, ktorá sa volajú polypeptidy. Mám trošku obavy, že takéto peptidové vakcíny nebudú zaberať, keď sa vírus začne meniť - mutovať. Vtedy bude potrebné pripraviť nové varianty vakcíny.

ZMENIL SA SPÔSOB VÝROBY OD ČIAS, KEDY VYŠLA PRVÁ VAKCÍNA Z IMUNY? ČÍTAJTE NA ĎALŠEJ STRANE.

Od čias, keď v roku 1956 vyšla prvá vakcína z Imuny, nastal vývoj v ich výrobe? 

Je to niečo úplne iné. Tradičná technológia, napríklad pri výrobe vakcíny proti chrípke, zahŕňala množenie vírusu v embronovaných vajciach, ktorý sa potom inaktivoval - úplne zabil. Teda sa použil väčšinou celý vírus. Malo to svoje výhody aj nevýhody. V prípade vírusu chrípky je v ňom jeden z proteínov - hemaglutinín, ktorý je najviac ochranný - imunogénny, ale sa aj najviac mení. Preto sa musíme očkovať proti chrípke každý rok. Alebo v prípade iných vírusov sa používali dokonca oslabené vakcíny, ktoré imitujú spôsob množenia sa v organizme. A tam stačila jedna dávka a mali ste pokoj takmer na celý život. 

Aké sú nástrahy vakcín?

V prípade starých typov vakcín vyvstáva vždy otázka reziduálnej virulencie, teda nákazy z pozostatkov infekčného vírusu.  To znamená, že napríklad oslabený vírus si môže zachovať ešte niečo, že sa môže vrátiť vo svojej nebezpečnej podobe. Preto zavádzanie vakcín trvalo dlho. Od nápadu až po jej zavedenie aj desať rokov. Vždy sa kládol dôraz na účinnosť a aj na bezpečnosť. A pre výrobcov to bol aj nezanedbateľný ekonomický problém, aby sa to nakoniec oplatilo. 

Teraz sú vakcíny bezpečnejšie, hoci ich vývoj trvá oveľa kratšiu dobu?

Určite sú bezpečnejšie, pretože sa používajú nové technológie a systém ich kontroly je dôslednejší. Vakcíny na COVID-19 boli schválené minulého roku a treba priznať, že všetky podmienečne. Takže nevieme povedať, ako dlho budete mať imunitu, keďže pacienti to majú v sebe maximálne pol roka. Nemáme odpovede na mnohé otázky, pretože na ne potrebujeme čas.

V GALÉRII SI POZRITE HISTORICKÉ FOTOGRAFIE Z VÝROBY V ŠTÁTNOM PODNIKU IMUNA ŠARIŠSKÉ MICHAĽANY.

Bratislavčania, POZOR: Dopravný podnik hlási zmeny v MHD, týkajú sa troch liniek!

BOJ ochranárov a skialpinistov trvá už roky! Aký má dôvod?

V EÚ pozastavujú očkovanie AstraZenecou, Slovensko ju ide podávať masovo: Je vakcína bezpečná?