Tvrdý osud slovenskej herečky: Manžela jej zobrala ťažká choroba, dcéra prepadla drogám!

Popol jej muža je už deväť rokov rozsypaný pod lipou, ktorú spoločne zasadili na záhrade pri ich chalupe v Prakovciach (okres Gelnica). Jej milovaný Peter zomrel vo veku 56 rokov po prehratom boji so zákernou chorobou. Tohto roku by jej charizmatický muž s nádherným zjavom i hlasom oslávil 65. narodeniny. “Rakovinu mu naštartovalo, keď nás vyhodili z divadla za čias mečiarizmu. Tváril sa ako hrdina, ale nevedel sa s tým zmieriť, veľmi ho to trápilo. Ten veľký stres a pocit nespravodlivosti bol zárodkom choroby,” spomína herečka.

Ona sama sa teraz borí s vážnym problémom. Jej mladšia dcéra Katarína (31) je drogovo závislá a dostala sa až do štádia, že pre nebezpečné vyhrážanie vlastnej matke skončila vo vyšetrovacej väzbe. Vdova Ľuba je tak na riešenie tohto vážneho problému sama. “Ja si myslím, že toto by Peter neustál. Jeho veľké problémy vždy strašne vzali,” otvorene priznala.

S manželom boli v štrajkovom výbore po tom, ako sa vtedajší kultúrni mocipáni rozhodli zlúčiť prešovské divadlo s košickým. Nesúhlasili s tým a protestovali. Revolúcia zožrala vlastné deti. Obaja dostali výpovede. Dlhých sedem rokov sa súdili, ale uspeli a museli ich znova prijať do divadla. “Vrátili sme sa, ale bolo to ťažké. O rok po vyhadzove sme založil Staromestské divadlo práve kvôli tomu, aby sa Peter nezbláznil, alebo sa neupil k smrti, aby sa mohol vrátiť na javisko. Lebo on to proste nevedel uniesť, zostali sme totiž na ulici obidvaja, mali sme pôžičky, dve malé deti,” zaspomínala na kruté časy. Ale našli sa potom ľudia, ktorí im pomohli.

S Petrom sa spoznali na vysokej škole v Bratislave, kde obaja študovali. Ľuba je z Nitry, ale žila v hlavnom meste, jej otecko Dušan Blaškovič pôsobil ako herec na Novej scéne a potom v Národnom divadle: “Už v prvom ročníku sme sa s Petrom dali dokopy. Štyri roky sme spolu chodili a týždeň pred promóciami sme sa brali a prišli sme spolu sem do Košíc.”

Spomína na neho každý deň. Má ho na chalupe pod lipou, ktorú si spoločne posadili uprostred lúky. “S tým, že to bude náš strom a tu raz skončíme. Z kazeťáku spievala Lenka Filipová keď sme Petrovu urnu spolu s priateľmi rozptýlili pod lipou , aby tu zostal s nami. Takže ho tam mám - navždy. Keď prídem na chalupu, zložím veci a idem k lipe. Máme tam nádhernú lavičku, urobil mi ju kamarát rezbár. Je z jedného kusu jaseňového dreva, vyrezal do nej naše profily,” uzatvorila Ľuba Blaškovičová.