Reklama

NEBEZPEČNÉ PANELÁKY: Odborník varuje pred týmito stavebnými zásahmi

Hasiči pri zhorenom bytovom dome v Prešove. Požiar mal vzniknúť po výbuchu horných poschodí 12-podlažnej bytovky v piatok 6. decembra 2019.

Zdroj: FOTO TASR - František Iván

Reklama
Ingrid Timková

Ingrid Timková

Redaktorka

Nahromadený plyn, ktorý spôsobil výbuch bytovky v Prešove, či staré rozvody, pre ktoré začal horieť panelák v Bardejove. To sú len posledné dva prípady, ktoré vzbudili pochybnosti o bezpečnosti bývania na sídliskách. Čo považuje za ich najväčšie slabiny prezident Stavebnej komory SR Ivan Pauer?

Video Player is loading.
Stream Type LIVE
Advertisement
Current Time 0:00
Duration 0:00
Remaining Time 0:00
Loaded: 0%
    • Chapters
    • descriptions off, selected
    • subtitles off, selected
    Mestskí Hasiči Lipany v Prešovskej bytovke po výbuchu

    Panelové domy sú podľa Pauera staticky bezpečné, ak boli postavené podľa projektov a boli riadne udržiavané. To znamená, že boli priebežne ošetrované obvodové steny a spoje medzi panelmi, závesy a iné spôsoby uloženia balkónov, majú vymenené strešné krytiny a kde boli priebežne vymenené a pravidelne kontrolované všetky rozvody až po spotrebič.

    Zdroj: Peter Brenkus

    Prezident a generálny sekretár Stavebnej komory Slovenskej republiky Ivan Pauer.


    Podľa Pauera je však realita taká, že odvody do spoločného fondu opráv sú nízke, čo má za následok zásadne znížený rozsah a kvalitu údržby stavieb.
    „Druhým bežným extrémom je, že vlastníci si nedajú podrobne diagnostikovať dom s komplexným statickým prepočtom so zahrnutými vykonanými stavebnými zmenami v bytoch, dajú si vyhotoviť projekt za najnižšiu možnú cenu, nájdu si lacnú stavebnú firmu a lacný stavebný dozor. Preto nie je neobvyklé, že po 5 - 7 rokoch chodíme zisťovať príčiny vysokej vlhkosti v bytoch a čoraz častejšie aj poruchy statiky domov a iné poruchy,” vyratúva.
    Upozorňuje, že steny a všetky stavebné konštrukcie sú spoločným vlastníctvom. „Hovorím to preto, lebo sa stále objavujú stavebné zmeny v bytoch aj takého rozsahu, že vyberú celú stenu a spoja kuchyňu s obývačkou alebo vybúrajú priečku a spravia veľkú kuchyňu s halou, prípadne kúpeľňu presťahujú do obývačky a namiesto vane si dajú vírivku a sú schopní povystrájať aj iné zbesilosti,” dodáva s výstrahou, že každá stavebná zmena má vplyv na statiku celej budovy.

    Pozor na zateplenie a nové okná

    Trendom posledných rokov na sídliskách je aj zatepľovanie  a výmena okien, odborník však varuje: „Panelové sústavy neboli projektované s možnosťou akýchkoľvek stavebných zmien, dokonca ani na dodatočné zateplenie a ťažké plastové okná, ktoré sú pre stavbu dodatočnou niekoľkotonovou záťažou.”

    Chybou podľa Pauera je aj snaha ušetriť na vykurovaní za cenu extrémnych hrúbok tepelného izolantu nad 120-140 mm bez ohľadu na materiál, čo neskôr spôsobuje extrémnu vlhkosť v interiéroch nad hraničných 50 %. „Viete si predstaviť, aké ovzdušie je v takýchto vlhkých bytoch pri teplote cca 22-24 stupňov a to len preto, že kondenz prechádzajúci cez zbytočne hrubý izolant nestihne odísť a akumuluje sa napokon v stenách a vracia sa do interiéru bytov?” kladie otázku. Odporúča preto precízne prepočítavať stavebné konštrukcie a dbať aj na difúziu (prechod vzduchu) stenových konštrukcií. 
    Dodáva, že z praxe pozná len minimum domov, kde stavebné zmeny riešili so statikom.

    Zdroj: archív J.R.

    Po výbuchu plynu na Mukačevskej 7 v Prešove zostala namiesto schodiska len prázdnota.


    Aj výmena výťahu z menšieho za väčší a rýchlejší podľa Pauera zvyšuje riziko záťaže na konštrukciu panelovej sústavy a pribúdanie ďalších trhlín v stenách.
    Tragický výbuch v Prešove, po ktorom sa zrútilo schodisko a ľudia zostali odrezaní od únikovej cesty, podľa Pauera poukázal na ďalší problém - vo väčšine bytových domov chýba druhé únikové schodisko. Majú ich iba v bytovkách postavených po roku 1995 - 1998. „Z tohto pohľadu je to Achillova päta týchto bytoviek,” vraví.
    Ďalším problémom sú staré rozvody. Tie mali byť podľa doterajších informácií príčinou požiaru bytovky v Bardejove, kde voda začiatkom februára zaplavila elektrické rozvody a spôsobila skrat a následný požiar. Kedysi mali bytové domy jedného správcu a vlastníka a ten vykonával pravidelné revízie všetkých rozvodov a po skončení normovanej životnosti sa všetko vymieňalo: „Toto dnes neexistuje, revízie rozvodov sa robia len po bytovú odbočku a čo sa deje za ňou, nikto nevie. Dokonca nie je neobvyklé, že v byte za sporákom uniká plyn, ktorý cítiť až v byte nad chybnou prípojkou, ale vlastník poškodenej prípojky nevpustí revízneho technika do svojho bytu, pretože je presvedčený, že on má všetko v poriadku. Tu vo verejnom záujme vidím priestor pre ešte väčšie sprísnenie predpisov.”
    Ingrid Timková, foto: autorka, archív

    Ďalšie riziká
    • nepovolené stavebné úpravy zasahujúce do vetracích systémov budovy, resp. ich likvidácia
    • pozamykané druhé vchody do suterénov bytoviek
    • zamknuté protipožiarne zariadenia v domoch
    • množstvo áut na sídliskách
    • nedoriešené parkovacie plochy a parkovanie na miestach vymedzených pre požiarnu techniku a na okrajoch úzkych prístupových ciest

    Prečítajte si tiež:

    Autor článku

    Ingrid Timková

    Redaktorka
    Narodila sa v Kráľovskom Chlmci, žije a pracuje v Prešovskom kraji. Ako novinárka pôsobí od roku 2004. Za svoju novinársku tvorbu získala medzinárodnú cenu za sériu reportáží o leteckej havárií slovenských vojakov pri obci Hejce, bola nominovaná na Novinársku cenu. Vyštudovala masmediálne štúdiá na Prešovskej univerzite. Venuje sa mapovaniu aktuálneho spoločenského diania, ale aj regionálnej politike, krimi či občianskym problémom. Je vydatá, má dvoch dospelých synov.