TOTO sú naozajstné problémy! Matka štyroch detí, dve sú postihnuté: Je to každodenný boj!

Väčšina ľudí si ani len nevie predstaviť, s akými problémami sa boria rodičia ťažko postihnutých detí. Musia rozmýšľať nad každým minutým eurom, nad tým, ako zabezpečiť svojim ratolestiam stravu, za čo im kúpia lieky, odkiaľ budú mať na plienky či z čoho budú financovať ich rehabilitáciu. A pri nervovom vysilení stačí už iba iskierka a nie každý to musí uniesť. Zrejme to bol aj prípad Zuzany († 45) z Beňadikovej, ktorá sa pred pár dňami postavila pred vlak aj s ťažko postihnutou dcérou Paťkou († 8).

Zdravý človek si ani neuvedomuje, koľko starostlivostí a financií je potrebných pri starostlivosti o ťažko chorých pacientov. Veď ani len obyčajný kočiar či vozík nie sú vhodné a ceny tých špeciálnych sa rátajú aj v tisícoch eur. Poisťovňa nepreplatí dennú spotrebu plienok, väčšinou si ich musia rodičia odkázaných detí dokupovať za vlastné. Zvýšené nároky sú aj na vlhčené utierky, lieky, úpravu auta, na dopravu, oblečenie či prípadnú diétnu stravu.

Svoje o takomto trápení vie aj Martina (44) z Popradu, ktorá je osamelou matkou štyroch detí, dve z nich sú postihnuté. Pritom pri jej treťom pôrode sa zdalo všetko idylické. Po dvoch krásnych dievčatkách Miške (19) a Maťke (15) sa jej narodili dvojčatá, vytúžení chlapčekovia Miško a Martinko (obaja 12). No po piatich mesiacoch sa rozprávka zmenila na každodenný boj. Miško vtedy začal krvácať do mozgu a upadol do bezvedomia.

Dieťatko sa podarilo oživiť, no niekoľko minút nedýchal a jeho mozog zostal poškodený. “Lekári povedali, že nebude vedieť prehĺtať, chodiť a že sa nikdy ani neposadí. No to som ja nemohla dopustiť,” spomína starostlivá matka. Nasledoval kolotoč rehabilitácií a liečení. Všetko finančne náročné záležitosti. Pobyty v súkromných zariadeniach štát neprepláca, pritom tie sú najúčinnejšie: “Absolvovali sme ich desiatky v Adeli centre v Piešťanoch, jeden pobyt vychádza na 3-tisíc eur.”

Životné okolnosti prinútili Martinu zaobstarať si nové bývanie, aby s deťmi neskončila na ulici. Keďže ona dostáva iba opatrovateľský príspevok, banka by jej úver nedala. Bývanie v podnájme so štyrmi deťmi sa zohnať dá iba veľmi ťažko. A tak si musela vziať hypotéku jej sestra, aby mohla Martina kúpiť dvojizbový byt. “Dali jej 70-tisíc eur, zvyšok museli doplatiť moji rodičia, ktorí sú na dôchodku,” opisuje nám so slzami v očiach matka štyroch detí.

Lenže zničený byt potrebuje pred nasťahovaním množstvo opráv. A hoci zohnala aj majstrov, ktorí jej pomôžu zadarmo, materiál musí nakúpiť. A aby toho nebolo málo, pokazilo sa jej aj auto, ktoré je pre rodinu nutnosť. “Dvojčatá vozím každý deň do špeciálnej školy. Martinko má ľahkú mentálnu zaostalosť. V špeciálnej sa pod odborným dohľadom za tri mesiace naučil to, čo v bežnej škole za rok,” vysvetľuje. Chlapci sú nadviazaní na seba a Maťko sa o svojho bračeka vie postarať, venuje sa mu. Miška totiž Martina vypiplala svojou usilovnosťou a rôznymi cvičeniami tak, že nielenže dokáže prijímať bežnú stravu, ale aj postaviť sa na nohy a prejsť pár krokov. Maťko do piatich rokov nerozprával vôbec, no teraz je z neho usmievavý šibal.

Martina je vďačná svojim rodičom a sestre za ich pomoc. No jedným dychom dodáva, že aj ich limity sú už vyčerpané: “Bola som sa opýtať, či by som nemala nárok na príspevok na prerobenie kúpeľne. Pani na úrade mi povedala, že je to zdĺhavý proces, ktorý trvá aj pol roka. A svojpomocné práce sa preplatiť nedajú a na všetko potrebujem faktúry, čo všetko neúmerne predraží. Ja si to nemôžem dovoliť a ani nemám toľko času.” Zhrozený privolaný elektrikár konštatoval, že je potreba vymeniť všetky rozvody, potrebujú nový kotol, podlahy, kuchynskú linku. A čas na vysťahovanie z pôvodného podnájmu sa neúprosne blíži.