Reklama

Mesto mŕtvej mladej režisérky: Pozrite, ako desivo sovietsky to tam vyzerá!

Reklama
Ingrid Timková

Ingrid Timková

Redaktorka

Mesto na trojhraničí s niekdajším Sovietskym zväzom a Maďarskom - Čiernu nad Tisou - založili v roku 1947 na lúke kvôli výstavbe železničnej prekládkovej stanice. V najlepších rokoch socializmu, keď tam bol najväčší suchozemský prístav v strednej Európe, v meste pracovali tisíce železničiarov. V roku 1968 sa mesto stalo pupkom sveta kvôli schôdzke Alexandra Dubčeka s vtedajším šéfom sovietskeho politbyra Leonidom Brežnevom. O tri týždne na naše územie Rusi poslali tanky. Odvtedy sa to tam takmer vôbec nezmenilo - takmer žiaden rozvoj, žiadna výstavba. Práve naopak, to, čo bolo pekné, už roky chátra. Ľudia nemajú prácu, podnikateľom sa nedarí. Ceny nehnuteľností sú zúfalo nízke, žiť tam nie je žiadna slasť. Pozrite sa, ako to tam vyzerá. Z niektorých častí stále neodstránili komunistické symboly.

Zdroj: Ingrid Timková

Železničná stanica, vlaky odtiaľ smerujú na Ukrajinu.

Zdroj: Ingrid Timková

Nadrozmerný obraz na železničnej stanici.

Zdroj: Ingrid Timková

Kostol prerobili z kotolne a slúži pre tri viery.

Zdroj: Ingrid Timková

Tu bola kedysi autobusová zastávka.

Zdroj: Ingrid Timková

Štadión sa nezmenil ani po desaťročiach.

Zdroj: Ingrid Timková

Bytovku určenú na zbúranie stále obývajú neprispôsobiví.

Zdroj: Ingrid Timková

Nápis na vybývanej bytovke.

Zdroj: Ingrid Timková

Zdemolovaná bytovka je určená na zbúranie, napriek zákazu v nej stále bývajú rodiny aj s malými deťmi.

Zdroj: Ingrid Timková

Staničná budova.

Zdroj: Ingrid Timková

Terasa pri vestibule železničnej stanice. V najlepších časo prekládkovej stanice sa tu deň - noc hemžilo množstvo cestujúcich a zamestnancov. Inak vyzerá ako pred polstoročím.

Zdroj: Ingrid Timková

Budova železničnej stanice.

Zdroj: Ingrid Timková

Vestibul železničnej stanice vyzerá desaťročia takmer rovnako. Zostali tam aj budovateľské nadrozmerné obrazy.

Zdroj: Ingrid Timková

Obrovský obraz oslobodenia Prahy Sovietskou armádou, stále visí vo vestibule železničnej stanice.

Zdroj: Ingrid Timková

Železničný vstup do Čiernej nad Tisou v smere od Košíc.

Zdroj: Ingrid Timková

Vestibul stanice.

Zdroj: Ingrid Timková

Vitráže vo vestibule železničnej stanice.

Zdroj: Ingrid Timková

Terasa pri vestibule železničnej stanice. V najlepších časo prekládkovej stanice sa tu deň - noc hemžilo množstvo cestujúcich a zamestnancov. Inak vyzerá ako pred polstoročím.

Zdroj: Ingrid Timková

Nadrozmerný obraz zo železničnej stanice.

Zdroj: Ingrid Timková

Vitráže vo vestibule železničnej stanice.

Zdroj: Ingrid Timková

Kedysi tu bol obrovský ruch, teraz sú viaceré mestá bez živáčika.

Zdroj: Ingrid Timková

Uhlie či železná ruda sa prepravuje v smere z Ukrajiny do košických železiarní v takýchto vagónoch.

Zdroj: Ingrid Timková

Vagóny na železničnej stanici.

Zdroj: Ingrid Timková

Vestibul železničnej stanice.

Zdroj: Ingrid Timková

Staničná budova, pohľad v smere od Ukrajiny.

Zdroj: Ingrid Timková

Vitráže vo vestibule železničnej stanice.

Zdroj: Ingrid Timková

Československá levica s päťcípovou hviezdou víta všetkých cestujúcich.

Zdroj: Ingrid Timková

Na železničnej stanici v Čiernej nad Tisou sú desiatky koľajníc.

Zdroj: Ingrid Timková

Prekládka zo širokorozchodnej trate, v pozadí Ukrajina.

Zdroj: Ingrid Timková

Historický rušeň je tu snáď ešte od založenia mesta v roku 1947.

Zdroj: Ingrid Timková

Niekdajší Uzlový klub Revolučného odborového hnutia (ROH), kde sa v roku 1968 stretol Alexander Dubček s prvým tajomníkom Komunistickej strany ZSSR a predsedom Prezídia Najvyššieho Sovietu Leonidom Iljičom Brežnevom.

Zdroj: Ingrid Timková

Bývalý závod Automatizácie železničnej dopravy zíva prázdnotou.

Zdroj: Ingrid Timková

Mestský úrad na Námestí Pionierov

Zdroj: Ingrid Timková

V tejto budove boli kedysi Potraviny.

Zdroj: Ingrid Timková

Kino je zatvorené už desaťročia, kedysi tu robila biletárku herečka a speváčka Szidi Tobiasz. Vnútorné sedadlá pre divákov boli z tmavohnedého dreva.

Zdroj: Ingrid Timková

Kedysi moderné kúpalisko, dnes po ňom zostala iba diera, kde bol kedysi bazén pre plavcov.

Zdroj: Ingrid Timková

Bývalý vchod do kúpaliska.

Zdroj: Ingrid Timková

Budova kotolne je jednou z mále opravených budov, no nedávno sa tam zrútil strop.

Zdroj: Ingrid Timková

Bývalé kúpalisko.

Zdroj: Ingrid Timková

Hustá stromová alej, jediné miesto na obdiv v Čiernej nad Tisou, sa vinie od základnej školy po železničnú stanicu.

Zdroj: Ingrid Timková

Stromová alej.

Zdroj: Ingrid Timková

Základná škola.

Zdroj: Ingrid Timková

Námestie Pionierov.

Zdroj: Ingrid Timková

Bývalé jasle zarástol pavinič.

Zdroj: Ingrid Timková

Širokorozchodná trať smerujúca na Ukrajinu.

Zdroj: Ingrid Timková

Bývalé sídlo železničných hasičov je prázdne.

Zdroj: Ingrid Timková

Areál miestnej základnej školy.

Zdroj: Ingrid Timková

Najstaršia budova miestnej školy.

Zdroj: Ingrid Timková

Hotel Úsvit bolo niekedy výkladnou skriňou mesta, dýchal z neho luxus, už desaťročia chátra. Preslávila ho nedávno tragicky zosnulá mladá režisérka Mária Rumanová.

Zdroj: Ingrid Timková

Sídlisko, krajná bytovka vľavo je takisto určená na likvidáciu.

Zdroj: Ingrid Timková

Krajná bytovka v západnej časti mesta je prázdna, lebo je zničená neprispôsobivými.

Zdroj: Ingrid Timková

Bývalá Ubytovňa 400 je náročná na údržbu, okná sú hliníkové, prefukuje cez ne, ťažko sa vykuruje.

Zdroj: Ingrid Timková

V tejto budove v minulosti sídlili železniční lekári.

Zdroj: Ingrid Timková

Kostol z kotolne z prednej časti - slúži pre rímskokatolíkov, gréckokatolíkov a reformovanú cirkev.

Zdroj: Ingrid Timková

Na parkovisku pred bývalým Domom služieb v divokých 90-tych rokoch zabili Júliusa Tótha, bombu do vedľa stojacieho auta, podľa výpovede mafiánskeho bossa Mikuláša Černáka, montovali v jeho garáži bratia Mellovci zo stredného Slovenska. Nálož odpálili zo susednej bytovky.

Zdroj: Ingrid Timková

Smer na Ukrajinu, no autom sa tam dostať nedá.

Prečítajte si tiež:

Autor článku

Ingrid Timková

Redaktorka
Narodila sa v Kráľovskom Chlmci, žije a pracuje v Prešovskom kraji. Ako novinárka pôsobí od roku 2004. Za svoju novinársku tvorbu získala medzinárodnú cenu za sériu reportáží o leteckej havárií slovenských vojakov pri obci Hejce, bola nominovaná na Novinársku cenu. Vyštudovala masmediálne štúdiá na Prešovskej univerzite. Venuje sa mapovaniu aktuálneho spoločenského diania, ale aj regionálnej politike, krimi či občianskym problémom. Je vydatá, má dvoch dospelých synov.