Mesto mŕtvej mladej režisérky: Pozrite, ako desivo sovietsky to tam vyzerá!

Železničná stanica, vlaky odtiaľ smerujú na Ukrajinu.

Nadrozmerný obraz na železničnej stanici.

Kostol prerobili z kotolne a slúži pre tri viery.

Tu bola kedysi autobusová zastávka.

Štadión sa nezmenil ani po desaťročiach.

Bytovku určenú na zbúranie stále obývajú neprispôsobiví.

Nápis na vybývanej bytovke.

Zdemolovaná bytovka je určená na zbúranie, napriek zákazu v nej stále bývajú rodiny aj s malými deťmi.

Staničná budova.

Terasa pri vestibule železničnej stanice. V najlepších časo prekládkovej stanice sa tu deň - noc hemžilo množstvo cestujúcich a zamestnancov. Inak vyzerá ako pred polstoročím.

Budova železničnej stanice.

Vestibul železničnej stanice vyzerá desaťročia takmer rovnako. Zostali tam aj budovateľské nadrozmerné obrazy.

Obrovský obraz oslobodenia Prahy Sovietskou armádou, stále visí vo vestibule železničnej stanice.

Železničný vstup do Čiernej nad Tisou v smere od Košíc.

Vestibul stanice.

Vitráže vo vestibule železničnej stanice.

Terasa pri vestibule železničnej stanice. V najlepších časo prekládkovej stanice sa tu deň - noc hemžilo množstvo cestujúcich a zamestnancov. Inak vyzerá ako pred polstoročím.

Nadrozmerný obraz zo železničnej stanice.

Vitráže vo vestibule železničnej stanice.

Kedysi tu bol obrovský ruch, teraz sú viaceré mestá bez živáčika.

Uhlie či železná ruda sa prepravuje v smere z Ukrajiny do košických železiarní v takýchto vagónoch.

Vagóny na železničnej stanici.

Vestibul železničnej stanice.

Staničná budova, pohľad v smere od Ukrajiny.

Vitráže vo vestibule železničnej stanice.

Československá levica s päťcípovou hviezdou víta všetkých cestujúcich.

Na železničnej stanici v Čiernej nad Tisou sú desiatky koľajníc.

Prekládka zo širokorozchodnej trate, v pozadí Ukrajina.

Historický rušeň je tu snáď ešte od založenia mesta v roku 1947.

Niekdajší Uzlový klub Revolučného odborového hnutia (ROH), kde sa v roku 1968 stretol Alexander Dubček s prvým tajomníkom Komunistickej strany ZSSR a predsedom Prezídia Najvyššieho Sovietu Leonidom Iljičom Brežnevom.

Bývalý závod Automatizácie železničnej dopravy zíva prázdnotou.

Mestský úrad na Námestí Pionierov

V tejto budove boli kedysi Potraviny.

Kino je zatvorené už desaťročia, kedysi tu robila biletárku herečka a speváčka Szidi Tobiasz. Vnútorné sedadlá pre divákov boli z tmavohnedého dreva.

Kedysi moderné kúpalisko, dnes po ňom zostala iba diera, kde bol kedysi bazén pre plavcov.

Bývalý vchod do kúpaliska.

Budova kotolne je jednou z mále opravených budov, no nedávno sa tam zrútil strop.

Bývalé kúpalisko.

Hustá stromová alej, jediné miesto na obdiv v Čiernej nad Tisou, sa vinie od základnej školy po železničnú stanicu.

Stromová alej.

Základná škola.

Námestie Pionierov.

Bývalé jasle zarástol pavinič.

Širokorozchodná trať smerujúca na Ukrajinu.

Bývalé sídlo železničných hasičov je prázdne.

Areál miestnej základnej školy.

Najstaršia budova miestnej školy.

Hotel Úsvit bolo niekedy výkladnou skriňou mesta, dýchal z neho luxus, už desaťročia chátra. Preslávila ho nedávno tragicky zosnulá mladá režisérka Mária Rumanová.

Sídlisko, krajná bytovka vľavo je takisto určená na likvidáciu.

Krajná bytovka v západnej časti mesta je prázdna, lebo je zničená neprispôsobivými.

Bývalá Ubytovňa 400 je náročná na údržbu, okná sú hliníkové, prefukuje cez ne, ťažko sa vykuruje.

V tejto budove v minulosti sídlili železniční lekári.

Kostol z kotolne z prednej časti - slúži pre rímskokatolíkov, gréckokatolíkov a reformovanú cirkev.

Na parkovisku pred bývalým Domom služieb v divokých 90-tych rokoch zabili Júliusa Tótha, bombu do vedľa stojacieho auta, podľa výpovede mafiánskeho bossa Mikuláša Černáka, montovali v jeho garáži bratia Mellovci zo stredného Slovenska. Nálož odpálili zo susednej bytovky.

Park.

Obchoďák.

Smer na Ukrajinu, no autom sa tam dostať nedá.