Výzva špičkového lekára: Správajme sa k sebe zodpovedne, ináč koronavírus neporazíme!

Prekvapilo Vás ocenenie?

- Áno, veľmi, ale príjemne. Hoci tu základnú informáciu o mojej nominácii som vedel už skôr. Oznámil mi ju riaditeľ našej nemocnice, a ten ma následne informoval aj o víťazstve vo svojej kategórii

Ako riaditeľ odôvodnil svoje rozhodnutie?

- Pracujem tu tretí rok a prišiel som v čase, keď sme sa presťahovali do nových priestorov. Naberali sme nový dych, obnovoval sa pracovný kolektív. Potrebná bola pracovná stabilizácia na oddelení, ale aj hľadanie šablóny usporiadania pracovného dňa, jeho stratégie a taktiky. Toto bol jeden dôvod. Druhým bolo zvládnutie epidémie - osýpok, ktorá sa nás intenzivistov dotkla iba okrajovo, ale najmä pohotová reakcia na novú situáciu, ktorú priniesla pandémia koronavírusu. Napriek stresujúcej situácii sa nám podarilo zvládať prácu s prehľadom, hoci to bolo náročné. Dôležité však je, že nedošlo k ťažkej ujme na zdraví personálu. U pacientov sme sa snažili a snažíme znížiť negatívne dopady na minimum.

Aký má byť ideálny lekár vo vzťahu ku kolegom a pacientom?

- Určite by mal byť v prvom rade empatický, má sa vedieť vžiť do ich situácie. Zároveň musí byť patrične náročný na pracovný výkon kolegov. V prípade pacientov tá empatia platí dvojnásobne. Ako nás učili v škole: lekár sa musí snažiť priblížiť pacientovi, veľa a zrozumiteľne sa s ním rozprávať: primerane jeho veku a mentálnej úrovni.

Ako hodnotíte súčasné zdravotníctvo? Čo sa vám na nových zmenách páči?

- Som spokojný s tým, ako naše zdravotníctvo napreduje, ide s dobou. Je pravda, že aj musí. Prekvapila nás koronavírusová pandémia a tej sa muselo prispôsobiť všetko. V našej Nemocnici Svet Zdravia v Michalovciach sa snažíme pracovať moderne, efektívne, transparentne, s upriamením pozornosti na pacienta, ale samozrejme, že nesmieme zabúdať ani na personál nemocnice.  Dôležité je, že v našej sieti sú známe finančné toky, kam smerujú peniaze zo zdravotných poisťovní. Boli sme zvyknutí na tvrdenie, že zdravotníctvo je bezodnou dierou na financie. Vo Svete zdravia tá diera má dno, je celistvé a nepriepustné.

S čím nie ste spokojný a čo sa vám na našom zdravotníctve nepozdáva?

- Nepáči sa mi, že bola stopnutá transformácia nemocníc, hoci tu skôr ide o politickú otázku. Tých porovnaní so zahraničím v zmysle, koľko nemocníc máme u nás, a koľko je v iných krajinách, sme počuli už dosť. Je však dlhodobo neúnosné, že všade, teda aj v malých nemocniciach "robia všetko", takýto systém je dlhodobo nezvládnuteľný. Tzv. pomalá smrť niektorých oddelení, a tým aj mnohých slovenských nemocníc je nákladná. Preto som presvedčený, že reforma zdravotníctva by mala prísť čím skôr. Je potrebné stanoviť novú sieť nemocníc, jasné ciele. Možno bude trochu horšia dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre pacienta, ale tá bude vykompenzovaná jej vyššou kvalitou. Pribudnú teda väčšie zdravotnícke centrá s vyšším počtom schopných odborníkov. Ono skôr-neskôr tá zmena musí prísť.

Čo by ste Vy osobne urobili ináč?

- Určite by som pristúpil k dokončeniu reprofilácie nemocníc.

Ako vidíte pripravenosť zdravotníctva na koronu. Myslíte si, že to naše zdravotníctvo zvládne?

- Ak môžem hovoriť za našu nemocnicu, my sme pripravení, aj s ohľadom na personálne zabezpečenie, materiálno-technické vybavenie, počet lôžok, zásoby liekov i pomôcok, ktoré sme si urobili. Oproti prvej vlne prichádza tá druhá našťastie trocha pozvoľnejšie, hoci nájdu sa aj výnimky. A už sme zažili "suchý nácvik" pri tej prvej vlne. Teraz už liečime pozitívnych pacientov naostro. Pokiaľ máme pacientov kam umiestniť, s prehľadom to zvládame. Iste, nemôžeme vedieť čo nastane a ako to naša krajina zvládne, keď pandémia prepukne do obrovských rozmerov a pacientov budú tisícky. Možno by sme mohli prevziať čínsky model a v čase obrovského nárastu počtu chorých postaviť poľnú nemocnicu so stovkami lôžok, kam bude možné umiestniť všetkých chorých. Toto je však nadregionálna úloha vládnej moci, nie jednotlivých nemocníc.

Mnohí politici až pričasto hovoria, že počet pacientov sa zvyšuje kvôli nedisciplinovanosti Slovákov. Súhlasíte s takýmto tvrdením?

- Určite by som to nepripisoval iba tomu. Renomovaní epidemiológovia hovorili o druhej vlne pandémie už vtedy, keď tá prvá sa ešte len rozbiehala. K nárastu počtu pacientov prispelo aj to, že sa konali veľké spoločenské akcie, opäť sa otvorili hranice a ľudia aj napriek odporúčaniam začali cestovať. Aj preto je možné, že títo to "pokazili" ostatným, ktorí boli disciplinovaní a ostali v lete doma. Je pravda, že po zistení nákazy sa začnú jednotlivci správať zodpovedne, ale vtedy je už neskoro, keďže už nakazili svoje okolie.

Ovplyvnilo podľa vás počet pacientov aj počasie?

- Momentálne k nárastu počtu pacientov prispieva aj jesenné počasie. Hlavne v tom, že je viac nachladení a pri vyšetrení z toho čo nám pacient povie, nevieme jednoznačne určiť, či mal skôr Covid-19 alebo chrípku či angínu. Objavili sa názory počas prvej vlny, že horúce počasie stopne šírenie koronavírusu. Ako sme videli, nestalo sa tak a v celosvetovom meradle sa koronavírus šíril aj v letných mesiacoch.

Nehrozí v danej situácii nebezpečné obmedzovanie operácií a odborných vyšetrení?

- Akútna medicína funguje bez obmedzení, veď predsa zápal slepého čreva ani liečba cievnych mozgových príhod či infarktov nepočká. Tieto stavy riešime tak, ako doteraz. Pacienti preto nie sú ohrození na živote. Ak je niekto pozitívny na Covid-19, pristupujeme k nemu v špeciálnom oblečení a liečba akútneho stavu pokračuje. Výnimkou, čo sa týka zdravotnej starostlivosti, sú plánované operácie, napríklad výmeny kĺbov, plastické operácie. Keď pacient čakal napríklad polrok, tak si myslím, že môže počkať ešte dva mesiace. Iste, ak by sa pridružila nejaká komplikácia, automaticky je preradený medzi akútne prípady a riešime ho okamžite. V prvej vlne boli tieto plánované operácie pozastavené. V druhej vlne zatiaľ nie, operujeme naplno.

Stretávate sa v praxi, že pacienti po príchode do nemocnice nepovedia pravdu o rizikových kontaktoch alebo pobyte v zahraničí?

- Najvypuklejšie je to pri predanestéziologickom vyšetrení pred operáciou, kde pacient podpisuje prehlásenie, v ktorom sú veľmi detailné otázky o kontakte s rizikovými osobami, o príznakoch ochorenia alebo ceste do zahraničia. Mnohí si uvedomia cenu svojho života a priznajú sa, že klamali po tom, čo im povieme, že ak uviedli nepravdivé informácie, sú pri narkóze ohrození.

Odborníci zdôrazňujú, že v rámci prevencie je najdôležitejšie nosiť rúška, dodržiavať odstup, dezinfikovať a umývať si ruky. Čo ďalšie by ste ešte odporučili?

- Tieto tri opatrenia musíme dodržiavať stále, nie iba vtedy, ak si na to spomenieme. Pamätajme na to, že každý moment môže byť zlomový. Radil by som využívať skôr komunikáciu na diaľku. Musíme mať na pamäti, že ak sa správame k sebe nezodpovedne, ohrozujeme tým aj ľudí vo svojom okolí. Zodpovednosť musí byť prvoradá, ináč vírus neporazíme!

Pán primár, ste v prvej línii, nemáte strach z nákazy?

- Skôr by som povedal, že mám rešpekt, lebo strach to je stres a z neho vyplývajúci sklon robiť chyby. V našom povolaní si ich nemôžeme a nesmieme dovoliť.  Aj preto nikdy nepodceňujme používanie ochranných pomôcok v kontakte s chorým. Mimoriadne veľký pozor dávam pri prezliekaní a následnej dezinfekcii. Strach mám, ale len o svojich najbližších. Veľmi dobre mi padlo, keď v snahe ochrániť manželku a 9-ročného syna som zvažoval, že budem istý čas bývať mimo domova. Vtedy mi moje dieťa povedalo, že ono to s mamičkou riskne, ale chce, aby som chodil domov.

Zopakuje sa jarná KATASTROFA? Taliansko má najviac prípadov od apríla, na poplach bijú aj Briti

Zlé správy od WHO: Svet má nový REKORD v počte nakazených, z tých čísel naskakujú ZIMOMRIAVKY

Ľudia pracujúci v prvej línii ZÚRIA: Sľúbené odmeny za prvú vlnu pandémie stále NEVIDELI!