Tatranský chatár Peter Petras: Musel som manželku dlho presviedčať, aby s týmto súhlasila

V roku 1863 postavil podnikateľ Ján Juraj Rainer neveľkú útulňu na Starolesnianskej poľane neďaleko Hrebienka. Keď zomrel, začala chátrať. Obnovili ju, ale turistov už nelákala. Až kým sa jej neujal Kežmarčan Peter Petras. „Ako nosič som si bol pozrieť bývalú chatu Kamzík. Vtedy som nevedel, že vedľa nej stojí najstaršia chata v Tatrách – Rainerova. Bolo tam množstvo neporiadku a smetí. Stále ma mátala myšlienka na jej obnovu,“ spomína Petras.

Ako učiteľ nemal veľa peňazí. Aby čo-to zarobil, začal sa intenzívnejšie venovať horskému vynášaniu. Do obnovenia chaty investoval vlastné peniaze. „Niečo sme si požičali, no najväčší problém bol presvedčiť manželku, aby sme sa do toho pustili. Aj pre moju tvrdohlavosť sa to podarilo. Chcelo to veľa úsilia a práce. Pamätám si, že sme nazbierali 36 vriec odpadkov a pustili sa do opráv. Až 80 percent investícií je našich,“ hovorí.

Vďaka Petrasovi otvorili Rainerovu chatu 13. júna 1998. Dnes ju už vedie syn Peter Petras ml. Chata je v prenájme od štátnych lesov, Petrasovci od nich paradoxne kupovali ešte aj drevo na obnovu. „Vychovali sme ju ako naše dieťa, verím, že to tak ostane,“ dúfa Petras. Oslavuje aj Zamkovského chata. V roku 1943 postavil drevenú stavbu v ústí Malej Studenej doliny, pod Lomnickým hrebeňom, Štefan Zamkovský s manželkou Ľudmilou.

Prízemie tvorila jedáleň, kuchyňa a byt chatára, na poschodí boli hosťovské izby. Vo februári 1948 chatu znárodnili a manželia s malou dcérou ju museli opustiť. V roku 1951 sa stal jej vlastníkom Slovakotour a premenovali ju na Chatu kapitána Nálepku. V roku 1991 obnovili pôvodný názov chaty. Vtedy ju spravovala Tatranská správa účelových zariadení. Chata mala 28 lôžok v štvorposteľových izbách. V reštitúcii v roku 1993 ju vrátili dedičom Zamkovského.

Od roku 1996 bola na chate ako správkyňa Jana Kalinčíková, rodáčka z Považskej Bystrice. V roku 2003 sa stala aj majiteľkou. Dnes je tu 6 izieb s 25 lôžkami, kuchyňa a jedáleň. Na staviteľa však nezabúda. Zamkovského fotografie z výstavby a prvých rokov prevádzky sú v jedálni. Na chatu sa dostanú aj nenároční výletníci. Zastavujú sa tu turisti prechádzajúci Tatranskou magistrálou medzi Hrebienkom a Skalnatou dolinou, aj tí, ktorí idú do Malej Studenej doliny.