Svätý Martin či Martin na bielom koni: Neuveríte, čo všetko je spojené s týmto menom a sviatkom

Počasie na sv. Martina naznačuje predpoveď na Vianoce. Aj preto s napätím mnohí očakávajú na akom koni príde Martin. Na bielom alebo na čiernom? Toto prastaré porekadlo znamenalo, že v deň, kedy tento svätec oslavuje sviatok, väčšinou padal sneh a blížila sa zima. Ak príde Martin na bielom koni, metelica metelicu honí. Akže je Martin mračný vo dne i v noci, ľavná zima i na Vyšnej Boci. Dážď martinský znamená mráz a suchotu. Keď na Martina list zo stromu neopadol, môžeme čakať tuhú zimu. Keď na Martina prší a zamrzne, škodí to oziminám a pôsobí drahotu. Keď padá na Martina, aj Veľká noc príde na bielom koni. Sneh jak nebude na Všechsvatých moci, tak príde dozaista na Marcina v noci. Martin už na sivkovi prijazdí. Martinský sneh je planý na oziminy. Na Martina medveď líha. Na svätého Martina drž sa, synku, komína. Po Martine už zima nežartuje. Svätý Martin chodí na bielom koni, ak príde na sivom koni (hmly), bude zima striedavá, ak na žltom (sucho), príde tuhá zima. Svieti-li na Martina slnce jasné, to tuhú zimu znamená. Na svätého Martina, kúri sa z komína. Svätý Martin a Hromnice pradú z tej istej praslice. Ak hus o Martine po ľade chodí, to zas okolo Vianoc v kaluži sa brodí.

K sviatku neodmysliteľne patrila dobre vykŕmená a upečená hus. Hovorilo sa, že na svätého Martina, plače husia rodina. Spojitosť medzi svätcom a husou môžeme nájsť v dvoch legendách. Prvá hovorí, že husi toľko rušili biskupa pri kázni, že aj teraz za to pykajú na pekáči. Druhá zasa, že keď sa Martin dozvedel, že ho chcú vysvätiť za biskupa, utiekol sa schovať kdesi do husieho chlievika. Tie ho však hlasným gáganím prezradili. Ľudia ho potom násilím vytiahli z jeho úkrytu. Martin vtedy pochopil, že Boh chce aby sa stal biskupom a tak sa už nevzpieral. Nech už to bolo tak či onak, každopádne hus patrila v minulosti k hlavným pokrmom a jej delenie malo presné pravidlá. Najnižší sluha dostal krídlo, aby vraj pri práci lietal, vyšší sluha stehno a hospodár si nechal zvyšok. Koža z husích nôh sa dávala do lodičiek aby sa nepotili nohy, alebo medzi prsty, aby sa nerobili kurie oká.

V tento deň sa podávali svätomartinské rožky, rohy alebo podkovy, nazývané mariny, roháče či vandrovnice. Bolo to pečivo z kysnutého cesta s plnkou, ale aj bez nej. Martinskými rohmi dievčatá obdarovali svojich chlapcov, ktorí v tento deň chodili na martinskú koledu. Veľkým rožkom, plneným makom alebo lekvárom, bol zasa obdarovaný zo služby odchádzajúci čeľadník alebo slúžka, pretože práve na sv. Martina väčšina z nich menila zjednanú službu a dostávala za svoju prácu mzdu. Niektorým hospodár predĺžil zmluvu, iní si museli hľadať nové pôsobisko. O tvare pečiva sa traduje, že sv. Martin mal vraj macochu a tá ho chcela otráviť. Keď piekla koláče do jedného pridala jed, aby ho spoznala, ohla ho do tvaru podkovy. Keď však vybrala koláče z pece zistila, že sú všetky zahnuté. Iní tvrdia, že svätomartinské rožky, sú premenené podkovy jeho koňa, ktoré pomohli chudobným zahnať hlad.

Hrobka sv. Martina v meste Tours vo Francúzsku, kde je svätec pochovaný. Na stenách ktoré sa nachádzajú okolo nej je množstvo ďakovných tabúľ. Sú od veriacich z rôznych kútov sveta ktorých modlitby a prosby boli vyslyšané.

Hlavný relikviár ostatkov sv. Martina z kostola v Soudeilles vo Francúzsku. Schránka má podobu busty biskupa. Vyhotovili ju koncom 14. storočia v Avignone. Je veľmi vzácna a drahá, keďže je vyrobená z pozlateného striebra, smaltu a medi.